menej je niekedy viac

Na Silvestra som unudený napísal par sprav buď samotným ženám alebo párom. Väčšina odpísala, no zaujala ma iba jedna sprava a to konkrétne od jedného paru žijúceho v tom istom kraji a v ktorej správe sa vyjadrila žena. V albumoch bola jedným slovom neodolateľná. To nádherne stvorenie mi napísalo ďakovnú správu a opýtala sa odkiaľ pochádzam. Po odpísaní sme zistili že bývame dokonca v jednom meste. Chvíľku sme si písali a jeden po druhom sme si poslali civilne fotky po ktorých nastal u mňa zlom. Nebol som si síce hneď istý, ale po ďalších par správach a otázkach z mojej strany som  už vedel že si píšem so ženou ktorú pravidelne stretávam. Z jej strany začali potom padať aj otázky tíkajuce sa stretnutí, no ja akoby som začal pociťovať v neposlednom rade strach z odhalenia identity na verejnosti a potom aj akéhosi možného výsmechu som sa zľakol a začal sa nepochopiteľne vyhýbať odpovediam. Jednoducho som stratil odvahu. Po asi týždňovej odmlke mi znovu napísala a celkom vtipnou poznámkou sa ma opýtala či ešte žijem. To vo mne znova zaplo zmýšľanie o možných spoločných stretnutiach a začal som opäť dávať na javo a svojím svojským spôsobom naznačil že už sa nebojím a že ak mi ešte dá šancu stretnúť sa, určite neoľutuje . V jeden sobotný večer sme sa pred polnocou dohodli že ju počkám na zastávke pri... v predstihu som zaparkoval asi 100 metrov od miesta stretnutia a čakal som. tých 10 minút ktoré som ju čakal by za iných okolnosti prešlo asi tak rýchlo ako prestávky v školských laviciach, no týchto 10 minút čakania bolo pre mňa ako 10 000 rokov. Bol som napätý, nervózny... očakával som aj to že pre ňu nebudem dosť sympaticky a tak ako príde, hneď aj odíde... no vzrušením som bol stále bez seba. Naraz som zbadal ako prechádza cez cestu moja vyvolená osôbka. Naštartoval som a vyrazil k nej. Srdce mi bylo tak rýchlo ako keby som práve odbehal 12 minutovku iba za 6 minút (pokus o suchý vtip )nastúpila si a pozdravila ma. Nijak zvláštne upravená nebola no práve o to viac sexi mi prišla. Obtiahnuté jeansy, bunda. Dlhé blond rovne vlasy, sexi okuliare. A ta vôňa ktorou si ma hneď doslova podmanila mi vyprázdnila všetky negatívne myšlienky. Hneď ako si sadla do auta mi učarovala svojim krásnym jemným úsmevom. Na moment som sa zasekol a jediná vec ktorá zo mňa vypadla bola akurát tá citujem ahoj, ako sa máš ? Začal som sa potom červenať no povzbudil som sa tým že som vyšiel autom na cestu a starosti hodil za hlavu. Nasledujúcu konverzáciu som začal riešiť celkom vypočítavo a odpovedal diplomaticky.  Auto som zatiahol na kraji mesta pri lesíku kde bol úplný kľud a súkromie. Od tohto stretnutia som neočakával veľa a to iste myslím že aj ona. V aute už začínala byt pozitívna energia. Ten vyše hodinoví pokec nám vyšiel minimálne nad moje očakávania. Schyľovalo sa už ku koncu a ja som mal pocit že som na niečo zabudol. Jasnee začal nám hrať v rádiu coldplay a vo mne začalo znovu ožívať to nepomenovatelne napätie. Chcel som ju aspoň pobozkať, no mal som obavy že ma odmietne. S trápnym pocitom som sa jej opýtal či ju môžem aspoň pobozkať. ANO naozaj som sa jej to opýtal. Udivene ale s nádherným provokačným úsmevom mi odpovedala tak že na to sa pýtať nemusím. Po tom som všetku svoju odvahu pozbieral a začal konať. Naklonil som sa k nej, ľavou rukou som jej  pohladil vlasy na čele a jemne ich posunul na bok. Pokračoval som tým najjemnejším hladením po líci až kým som sa nedostal pri krk. Druhou rukou som sa držal opierky a priblížil sa k nej tak blízko ako to len mohlo ísť. Táto chvíľka netrvala dlho no vďaka spojeniu mokrých perí, vône ktorú ešte keď teraz zacítim sa obzerám  všade kde sa dá len kôli tomu či nezbadám svoju dámu a po tom vzájomnom porozumení si medzi nami ďakujem webu amatéri za možnosť spoznať tuto dámu.