tajomno....

posledné roky mám pocit, že sa stratilo všetko tajomno, že už všetko vieme, videli sme, počuli sme, čítali sme.

Nový počatý život bol spojený s očakávaním toho, čo sa narodí, či chlapec či dievčatko a dozvedeli sme sa to až pri pôrode.
Je to chlapec!! Je to dievčatko!! a už bolo počuť krik dieťaťa.
Dnes máme sono snímky, vidíme ich my, babičky, tetušky, mladí si to vešajú na sociálne siete. Máme dokonca videá ako sa správa plod v maternici.

Keď sa človek zoznámil s človekom - žena s mužom, rozmýšľala si, aký je, mala si priestor snívať. Muž mal priestor snívať.
Malo to svoje čaro - čaro poznávania nepoznaného - čaro dozrievania chvíle.
Dnes, keď ma niekto oslovi a nielen tuná, hneď pošle vtáka a pýta sa, ako si dolu upravená alebo neupravená.
Čo máš rada v sexe. Všetko hneď a zaraz. Načo čakať? Ja sa naopak pýtam kam sa ponáhľať?? Keď všetko vieš hneď, máš sa na čo tešiť??

Moderná doba nám nielen urýchlila život, ale stratila svoju patetiku.
A mne to tak nejak v niektorých veciach chýba. Také to, že ak urobím toto, tak sa dozviem toto až kým pomaly postupne nesnímem závoj tajomna.