A tak sa to

všetko žení a vydáva a ja si uvedomujem, že tento okruh života som už absolvovala. Čas nádejí.. Čas prianí... Myšlienok - navždy spolu.. Čaro mladosti... Čas spoločných plánov, až kým nás smrť nerozdelí. Mladosť.. Naivita?
Nie! nemôžem im rúcať ilúzie, ani nikoho napĺňať pochybnostami, aj keď viem, že mnohí to nedajú, mnohým to nevyjde, kolobeh života je neúprosný, ak niečia úloha v našom živote skončí, odíde.. Príde niekto iný a zas sme o poznanie múdrejší ... Ale sú mladí, načo im brať ilúzie? Možno budú vyvolení.. môžem jediné, držať palce a
zopodiaľ sa mlčky dívať.

Čas svadieb, čas radostí, kým ho nevystrieda bežný život a bežné starosti, je to skúška.
Koľkí ju zložia? Priala by som si, aby všetci ale svoje o tom už dávno viem....