Z office do office

Posledné dni som sa cítil poriadne na nič. Cestujem síce rád a nikdy neodmietnem žiadne lokálne špeciality, no tentokrát som to zrejme prestrelil.

Aby toho nebolo málo, cestou z práce som si uvedomil, že som tam Michalovi nenechal tie dokumenty. Kurva. Inak to nejde, musím ísť naspäť do kanclu…

Slovenské železnice sú hanbou podnikania. Tie bratislavské prímestské vlaky ale využívam takmer denne.

Stále nasraný vyskakujem na ŽST Nové Mesto. Okolo sa prehrnie nejaké decko, spotený dedko a pár ľudí, ktorí si už očividne cvakli v Polus Toweri, AT&T a ďalších okolitych firmách. Zrejme tam niekde pracuješ aj Ty.

Aspoň tak súdim podľa tvojich šedých officeovských šatičiek končiacich niekde nad kolenami a lesklých čiernych lakoviek, ktoré mi ukazujú nahé členky a všetko vyššie. Je druhá polovica júla, ale na teplomeri stále 27°C. Hoci rána už vyzerajú inak, rozhodla si sa, že silonky nepotrebuješ.

A možno nie len tie? Tvoje uzučké šaty síce cez mašlu a všetky šnúrky odhaľujú dosť veľa z tvojho chrbta, ale nevidím zapínanie podprsenky. Spredu si však okamžite všímam, že ich máš o niečo nižšie, než je obvyklé.

Vždy mi stačilo, aby bola žena iná, ako ostatné. Nezvyčajná farba vlasov, pehy, strojček na zuboch, vykúkajúce nohavičky alebo naoko nie práve dokonalé prsia.

U teba sú to práve tieto vankúše. V hlave mi blikne, ako ti visia, keď si nahá. Nie však veľmi. Možno je to len tým, že sú väčšie a ty máš nevystuzený bralet. Okamžite mi tvrdne a stúpa.

Vravím “Ahoj…” a čakám, čo sa stane. Toto mi nemôže ujsť a som pripravený vycúvať, počkať si a odísť len s tvojim číslom. Samozrejme s tým, že keď sa už bude schyľovať k nakladačke, požiadam ťa, aby si si dala práve tento outfit, v ktorom som ťa videl prvýkrát.

Nakoniec to však ide oveľa lepšie a súhlasíš s tým, že skončíme na kávu. Navrhujem podnik, ku ktorému vedie cesta okolo mojej práce. Potom som úprimný. Michal a papiere, musím sa tam zastaviť. Je to ale veľká budova s vrátnikom a stálym ruchom, takže nemáš problém ísť som mňou až hore.

Lenže na našom poschodí už nikto nie je… Ja sedím za svojím stolom a ty nervózne poskakuješ pri dverách. Idem k tebe, zastavím a usmejem sa. Ty pohneš kútikmi pier tiež, tak to skúsim. Prvá pusa je len letmá, no neuhneš. Dostávaš druhú, pri ktorej sa už naše pery do seba zacvaknú. Nasmerujem ťa a jemne posadím na stôl. Takto to mám najradšej.

Bozky bez jazyka ti nevadia a ja sa ti s ním občas obtriem o pravé koleno, aby si vedela, že je v plnom pozore. Ty však samozrejme nožičky kŕčovito zovieraš a tlačíš k sebe, ako len môžeš.

Rozmýšľam ako ďalej. Vyskúšať ti postláčať prsia je príliš skoro. Najradšej by som sa rozopol a vytiahol ho von, ale nie som si istý. Musím ti dať niečo, čo neodmietneš.

Nakoniec si kľakám a oblizujem ti koleno. To už zovretie povolíš. Chytám ti lýtka a akoby súčasne s tým, ako ich potiahnem vyššie, sa na stole posúvaš viac dozadu, opieraš sa o ruky, zakláňaš chrbát a rozťahuješ stehná.

Ukazujes mi polopriesvitné nohavičky, čierne ako tvoje vlasy. Spomedzi nich presvitajú asi centimetrové chĺpky. Oblizujem nohavičky a známym ťahom medzi nie a tvoju kundu vkladám ukazovák. Trochu praskajú, ale podarí sa mi ich odtiahnuť na bok, aby som videl úplne všetko. Okamžite mi jazyk vkĺzne dosť hlboko dnu, tak ho tam nechávam.

Striedam to však s tempami, kedy ti cmúľam klitoris. Keď mi vychádza zo zavretých úst, robí to ten zvuk. Obliznem sa od tvojej šťavy a beriem si ho znova…

Trvá to pár minút, ale urobíš sa. Dvakrát s tebou silno zatrhajú kŕče, tretí už zacítim len mierne. Popri tom mi stehnami takmer rozpučíš hlavu.

Viem, že si dostala čo potrebuješ a možno aj cítiš, že treba dať niečo naspäť. Rýchlo si ho teda vyberám von a ty môj penis okamžite berieš do ruky. Ja však pokračujem rovno dnu a zasúvam až po koreň. Asi by si mala, ale neprotestuješ. Keďže si už bola vďaka orálu, neberiem na teba vôbec žiadny ohľad. Už pár dní to totiž potrebujem a nechcem nechať nič na náhodu.

Len ťa držím za stehná a veľmi tvrdo prirážam. Samozrejme to netrvá dlho a ja sa snažím vyhrnúť prekliato úzke šaty najvyššie, ako sa dá. Vyťahujem z tvojej dierky vtáka a striekam kdesi na podbruško, kde sa to hneď lepí na neoholené chlpy. Nečakala si totiž, že dnes budeš jebať. Niečo končí aj na šatách zvnútra, takže sa tá šedá sfarbí na čiernu. Vstávaš a dávaš si pozor, aby sa ti semeno nedostalo dnu.

Ani neviem, či si mala podprsenku alebo nie, cez tak hrubú látku som to necítil a šaty sa nedali nikde rozopnúť.