Nenávidená láska

...alebo milovaná nenávisť.

Tak by sa dal pomenovať môj vzťah s (ne)vyvolenou. Zvodný pohľad, ladné telo, žiadostivé pery, ktoré vidím, ako trpia, keď sa nemôžu prisať a zuby sa nemôžu zahryznúť. Každý jeden pohľad je strašný - plný emócií, chutí, zmyslov a odhodlania. Ale pohľad cez deň skončí a s večerom prichádza nevôľa, nenávisť, odpor, odcudzenie. Nie v doslovom slova zmysle, ale chémia, ako je niekedy vrtkavá, sa otočí presne naopak.

A vzplanutý oheň dokonale uhasí, ľadovú drť okamžite zapáli.

Deje sa to už dlho, až tak dlho, že som si skoro na to zvykol. A ver mi, na to sa veľmi ťažko zvyká. Neodolať odolaním, odolať neodolaním. To sa jednoducho nedá dlho udržať a bežnému smrteľníkovi by jednoducho z toho raz istotne preskočilo.

Dnešný večer nie je o ničom iný. Včera som ju videl, vychutnával som si jej prítomnosť, jej pohľady, jej prirodzenú vôňu... A dnešná konverzácia sa skončila zbytočným vyprovokovaním sa navzájom - k zahájeniu odstupu.

Toto príde vždy, keď je "dlho moc dobre". Vždy si tvrdohlavo poviem, že je to posledný krát, čo s ňou komunikujem mimo profesionálnej úrovni...

Lenže rok strieda rokom jej sila ženskosti stelesňuje moju slabosť. Možno sa so mnou hrá, možno vie, že tento prirodzený odstup je lepší pre nás oboch....

Otvorte svoje súkromia, zažíva, alebo zažil toto niekto z vás?