Tomáš a Anna

Tomáš každé ráno vyrazil so svojím verným psom Rexom na prechádzku po rozkvitnutom vidieckom námestí. Už zďaleka si všimol Aninu kvietkovú záhradu a jej malý stánok, pri ktorom predávala svoje ručne viazané kytice. Keď prechádzal okolo, vždy sa na ňu placho usmial a zamával. Ona mu úsmev opätovala.

Jedného dňa sa konečne odvážil prísť k jej stánku. „Dobré ráno, kvetinová pani! Tieto poľné kvety sú nádherné, kúpim si prosím jeden taký veselý buket.“ Anna sa začervenala od takého oslovenia a podala mu kyticu margarét, nechtíkov a chlpánikov. „Ďakujem, prajem pekný deň!“ povedal Tomáš a srdečne sa usmial. Odvtedy sa pri nej zastavil každé ráno.

Postupne sa dali do reči. Zistili, že obaja radi čítajú a milujú prírodu. Dohodli sa, že by mohli ísť niekedy na prechádzku spolu. A tak Tomáš raz prišiel k Anninmu stánku a povedal: „Pani kvetinová, nevyprevadíte ma dnes na prechádzku s Rexom?“ Anna nadšene súhlasila.

Prechádzali sa po okolitých lúkach, obdivovali výhľady, a pritom sa zhovárali o knihách, hudbe a živote. Zistili, že majú veľa spoločného - radi ticho a pokoj vidieka, ale aj umenie a kultúru. Inšpirovali sa navzájom k tvorivosti - Anna začala maľovať nádherné olejomaľby kvetín a prírodných scenérií, ktoré videla na prechádzkach. Tomáš zasa písal básne inšpirované Aninou krásou a citlivosťou...

Postupne medzi nimi vzklíčila hlboká náklonnosť a porozumenie. Ich láska dodávala silu nielen im dvom, ale aj ľuďom okolo. Viac sa usmievali, pomáhali susedom, nosili kytice starším a chorým. Ich šťastie bolo nákazlivé. Keď raz Anna ochorela, celá dedina sa spojila, aby jej pomohla a vyjadrila svoju lásku.

Tomáš s Annou pochopili, že pravá láska pramení z porozumenia duší, nie z telesných túžob. Ich spojenie povznieslo celú dedinu k viere v dobro a krásu života. A tak spolu šťastne žili ešte veľa rokov, obklopení láskou, priateľstvom a kvetmi...