Neskutočná noc VI.

Keď sme sa lúčili medzi dvermi a ešte naposledy vášnivo bozkavali pritisol som svoje pery k jeho uchu a zašepkal : " Dúfam, že to nebolo naposledy" Miesto odpovede má vytisol z dvier a zavrel ich za sebou. Pobral som sa chodbou späť na svoju izbu. V hlave krásne spomienky z posledných okamihov. V duchu som si spätné preberal čo som to vlastne spravil, či to bolo správne. Ale pekne pocity z prežitého má utvrdzovali v tom , že hej. S týmito myšlienkami som došiel ku dverám svojej izby. Ležala tam Ešte stále na mojej posteli. Zaváhal som . Nevedel som čo mám robiť. Našťastie sa prebudila a otočila hlavu ku mne. Jej oči sa zabodli do mojich. "Tak ako? Páčilo sa?" Spýtala sa. "Nebolo to celkom márne", odpovedal som. " Mám odísť alebo...' Posunula sa a urobila miesto na posteli vedľa seba aj pre mňa. Na okamih som zaváhal. "Bojíš sa" vyšlo z jej úst Vykročil som a ľahol vedľa nej. Okamžite má objala okolo hlavy a pritisla svoje pery na moje. Bol som v pomykove ...