Tichá voda

Viezli sme sa sa spolu v služobnom pasate do Vyšných Ružbách a snažiac sa o prelomenie ľadov nadhadzovala som rôzne témy na prelomenie trápneho ticha prekladaného šušťavým zvukom rýchlo idúceho auta. Jeho odpovede typu "áno" " nie" ma dovádzali do šialenstva. Uvedomovala som si, že som v podstate nováčik v tíme ITčkárov, ale nemienila som sa kvôli tomu stavať do role nejakého lúzra. Moje vzdelanie vysoko prevyšovalo jeho, ale v praxi viedol jednoznačne on.
"Nevadí'" povedala som si, keď ticho, tak ticho. A 77 minút, počas ďalšej prenudnej jazdy autom som nepreriekla ani slovo.
Dorazili sme, úvodné formality, uvítanie, ubytovanie.... Všetko prebehlo hladko. O 14:00 začala konferencia o IT bezpečnosti, vystúpili tam desiatky špecialistov z celého sveta, dokonca aj z Ruska a Číny. Potom bola prestávka, občerstvenie, cígo. Okolo deviatej večer, keď už všetci mreli túžbou po pive, destilátoch, bazénoch, masážach a iných roztomilých činnostiach tohto strateného zapadákova bol na rade, ako predposledný, Milan. Odkašlal do mikrofónu a začal plynulou angličtinou rozprávať náročné princípy digitáneho pseudosveta. Bola som asi jediná, ktorá mala ešte silu venovať sa počítačovým virtuozitám, ale neľutujem toho. Jeho prejav bol podľa mňa jeden z najhodnotnejších a najcennejších na tomto podujatí. Škoda, že zástupcovia bánk, korporácií, inštitúcií a vlád už boli mysľou v kosoštvorcovej pasci miestnych víl a vín.
Odobrali sme sa každý na svoju izbu. Boli vedľa seba. 13, 14. Dala som si sprchu a s pocitom prázdnoty som sa v bledoružovom pyžame s kamilkovými kvietkami pobrala do bielo- obliečkovéj voňavej postele. Nedarilo sa mi zaspať. Mozog mi neustále kládol všakovaké otázky. Červené oči ma štípali, ale spánok neprichádzal.
V hodine dvanástej sa na dverách mojej izby zachveli tiché ťuky. Ťuk, ťuk, ťuk.
"Čo je to za haluz“ vravím si. Ťuk, ťuk, ťuk zase sa šramotí podivný zvuk do vzdialených fráz hýrivej noci. Vstala som nasrdená, odomkla dvere a s rozšírenými zrenicami hľadela na Milana. Trocha rozstrapatené hnedé vlasy a unavené oči ma prosili o azyl.
"Nemôžem zaspať, furt sa mi zjavuje pred očami, ako tam stojím ako tĺk a tliacham nezmysly"
"Bol si perfektný, najlepší z tých tĺkov" povedala som a z ruky mu odobrala fľašku vína. Mávnutím ruky som mu naznačila, že ma má následovať. Poslúchol. Sadli sme si na gauč. Doniesla som vývrtku a dva poháre. Otvoril víno a ulial. Stále sme boli ticho. Prvá veta padla po absorbovaní celej fľašky vína.
"Idem po ďalšie"
"Dobre" odpovedala som mierne povzbudená a zbavená urputnej túžbe po spánku.
Pri tretej nábojnici som sa mu zahľadeľa do hnedých očí. Neuhol. Pritlačil sa ku mne s otázkou, či dáme ešte jeden kalíštek.
"Nedbám" bola moja odpoveď pričom som mu položila ruku na stehno v mieste, kde sa noha takmer pripája k trupu. Zahniezdil sa. Cítila som jeho nervozitu ale aj túžbu. Zovrela som tenké čierne tepláky do päste, aby som mu naznačila moje úmysly. Vypili sme posledný dúšok.
Zbadal zdurené bradavky, ktoré mi cez tenkú látku trčali ako nejaké štuplíky. Hľadel na ne ako na zázrak. Rukou som mu vliezla do rozkroku. Zastonal. Tvrdý kolík tvaroval jeho tepláky do formy stanu. Napätie prevyšovalo verejnú rozvodnú sieť. Konečne. Začal konať. Dvihol mi nohy a z polohy sediacej ma priviedol do ľahu na gauči. Dvihla som zadoček, aby mi mohol stiahnuť pyžamové nohavice. Bola som šťastná pri pohľade na jeho zreničky, keď zbadali môj buchtičkový pásik. Palcom pravej ruky mi jemne prešiel cez kliťáčik. Opakovaným pohybom ho príjemne dráždil. Dych sa mi zrýchlil. Cítila som, že sa červenám. Nevadilo mi to. Chytila som mu gumu na teplákoch a ťahala ju dolu. Zdurený cowboy vystrelil ako napnutý prak. Chytila som mu ho a jemne ho poťahovala tam a späť.
"Stačilo" povedal, a pretočil ma na všetky štyri. Čakala som, že mi ho tam vrazí a bude kmitať ako šijací stroj. Omyl. Začal mi slastne lízať vchod do pošvy, potom prešiel na klitoris, dlho sa mu venoval. V celom tele som cítila mohutné blažené mravenisko. Nasledovalo niečo, čo som ešte nikdy nezažila. Jedným lízom prešiel z klitorisu cez buchtičku a hrádzu až na môj zadoček - čokodierku. Najprv som sa zháčila, potom však nastala taká slasť, že mi to rozum nedokázal spracovať. Nikdy by som nepovedala, že ritka dokáže takéto zázraky. Bolo to proste fantastické. Po skončení tejto milej predohry som pocítila jeho tvrdý žaluď na vchode do mojej rozvlhnutej lesklej dierky. Nečakala som a prukým pohybom lona som sa nastokla na jeho roztúžený šíp. Prirážali sme sa do protipohybu ako besní. On fučal a ja som pišťala ako na flaute. Vesmír bol proti tomu zrnko piesku.
"Chceš ísť hore?" Zaznelo znenazdajky z jeho úst.
Vyšmykla som sa z pôvodnej polohy ako užovka a už aj so mu sedela na zdurenom hríbe a šúchala si klitoris prudkými pohybmi o jeho nadpenisie. Stav podobný extáze nami začal lomcovať akoby sme boli v rajskom hrmote nekonečných slastí.
Milan bol hotový, mne to trvalo trochu dlhšie, ale spamätala som sa zo sovami
"Tichá voda brehy melie"
Pár bozkov na dobrú noc, ktoré aj tak nepomohli. V objatí sprevádzaní šepotom všakovakých mileneckých lichôtok sme strávili až do budúceho poludnia. Prednášky IT nemali šancu.