Masér sa pomaly, takmer nebadane, skláňal nižšie. Jeho dlaň hladila Zoliho vnútorné stehno, tak blízko k miešku, že každý jemný dotyk bol ako iskra do sudu s prachom. Zoli ležal, dych sa mu zrýchľoval, ruky mal uvoľnené popri tele, no prsty sa mu mierne zatínali do plachty.
Chvíľu ešte vydržal. Ale potom — ticho, takmer nesmelo — prehovoril.
„Vieš... môžeš mi... tam...“ odmlčal sa, akoby nevedel nájsť správne slová.
Masér sa jemne usmial, stále bez náhlenia.
„Kam? Ukáž.“
Zoli sa neotočil, len dlaňou naznačil k miešku a nižšie — až k hrádzi.
A potom potichu dodal:
„Jazykom. Tam... veľmi jemne.“
Masér sa k nemu sklonil.
„Ako si želáš.“
Bez ďalšieho váhania sa pustil do práce. Jazykom najprv obkrúžil spodnú časť mieška, potom pomaly prechádzal nižšie — k hrádzi. Každý dotyk bol pomalý, teplý, mokrý. Líznutie. Pomalé sanie. Krúživé pohyby jazyka, čo rozvibrovali celé Zoliho telo.
Zoli zastonal. Jemne sa napol v bedrách a jeho ruky — silné, veľké — prešli dozadu. Hladil maséra po hlave, niekedy mu prsty zaboril do vlasov, inokedy ho len jemne zvieral, akoby sa potreboval ukotviť v tom záplave pocitov. Masér pokračoval. Hrádza pod jeho jazykom pulzovala, miešok sa mu jemne triasol pod ústami. Každé líznutie, každý jemný tlak perami privádzal Zoliho bližšie a bližšie k bodu, kde už nebude možné nič ovládať. Masér sa potom presunul k jeho semenníkom. Vzal ich do dlane, jednu po druhej vkladal do úst, jazykom ich hladil, masíroval. Pery sa mu opierali o kožu, jemne sa s ňou hrali, sanie bolo rytmické, pokojné, ale hlboké. Zoli sa traslivo nadýchol a jeho boky sa začali pohybovať proti masérovej hlave, nenápadne, instinktívne.
A vtedy si masér znova vzal jeho penis do úst.
Tentoraz úplne — hlboko, pomaly, dôsledne. Ako niekto, kto nechce len priviesť k vrcholu, ale kto si chce každú sekundu tejto chvíle zapamätať.
Jazyk mu kĺzal po spodnej strane, presne tam, kde bola pokožka najcitlivejšia. Pomalými špirálovitými pohybmi opisoval žaluď, potom jemne pritlačil špičkou jazyka k uzdičke.
Zoli pod ním zastonal. Dych sa mu zachvieval v hrdle. Masér neponáhľal. V ústach mu pevne držal celú jeho hrubú dĺžku, pomaly ju vsával, a zároveň perami jemne vibroval pri pohybe smerom nahor. Rukami jemne hladil jeho stehná, boky, brucho, až po slabiny. Sem-tam sa mierne odtiahol — len po špičku penisu — a jazykom opísal kruh okolo žaluďa, akoby ochutnával každú líniu jeho tela. Potom ho znova vzal hlbšie, jemne, plynulo, až kým cítil, že sa mu Zoliho boky napínajú vpred.
Zoli ležal so zatvorenými očami, čelom zvrašteným od slasti, prsty zatínal do plachty, občasne sa jemne nadhodil, akoby sa chcel celý vopred odovzdať. Masér zmenil rytmus. Krátke, rýchlejšie pohyby úst a hlavy, potom zasa hlboké, pomalé zasunutie až k jeho koreňu. Jednou rukou jemne prešiel od Zoliho hrádze až späť po miešok, hral sa s ním, masíroval ho, zatiaľ čo ústami stále obklopoval jeho tvrdosť.
Vzduch v miestnosti hustol, napätie v Zoliho tele stúpalo každým pohybom. Potom masér na chvíľu len držal penis hlboko v ústach, bez pohybu, len jazykom vibroval proti jeho spodnej strane. A Zoli v tej chvíli prestal dýchať. Aspoň sa to tak zdalo. Jeho telo sa okamžite naplo.
Ruky, ktoré predtým len hladili, teraz maséra pevne chytili za plecia.
Zovrel ich — nie hrubo, nie násilne — ale s tou náhlou, neodvratnou potrebou muža, ktorý už nedokáže zastaviť, čo sa blíži. Masér stále jemne sál jeho penis, jazykom kreslil drobné kruhy na citlivom mieste pod žaluďom, rytmus bol rýchly, ale zároveň hlboký, každým pohybom sa vkrádal hlbšie do Zoliho tela. Jeho prsty sa kĺzali po vnútorných stehnách, po bokoch, po hrádzi — ako keby ho mapoval, ako keby si ho chcel nakresliť do pamäte.
Zoli ťažko dýchal, hrudník sa mu dvíhal a klesal prudkými návalmi vzduchu. Jeho boky sa hýbali vpred, nútili jeho penis ešte viac preniknúť do teplých, jemne pulzujúcich úst maséra. Každý sval na jeho tele sa chvel.
„Už... Bože... ja...“ vyrážal zo seba prerývane, hlas sa mu lámal medzi stenmi a prosebnými tónmi.
Masér na chvíľu stiahol pery pevnejšie, prisal sa okolo žaluďa a naposledy prešiel jazykom od koreňa až na špičku. To bola posledná kvapka. Zoli sa prudko prehol v chrbte, panvu vystrel nahor, hlavu zaklonil dozadu a zo všetkých pľúc zastonal. Zvuk plný rozkoše, prekvapenia aj úľavy.
Výstrek prišiel mohutne, nekontrolovane. Masér cítil, ako sa mu horúca dávka rozlieva v ústach, pulzujúca po každom výboji. Zoliho telo sa ešte párkrát zatriaslo v krátkych kŕčoch rozkoše, no neprestával držať maséra — teraz ho pevne zvieral za ruky, prsty hlboko zatlačené do kože, ako by ho potreboval.
Masér prehltol, pomaly a s vedomým pohybom. Zostal chvíľu priklonený, hlavou opretý o Zoliho podbrušie, počúvajúc, ako mu srdce búši ako splašené. Zoliho ruky povolili. Pomalým, ešte stále trasúcim sa gestom ich stiahol k telu.
Masér sa jemne zdvihol, natiahol sa nad neho, oprel sa dlaňami o lôžko, pozrel mu do tváre. Zoli mal oči zatvorené, ústa pootvorené, na čele kvapky potu.
Bez slova, takmer v spánkovom geste, Zoli zdvihol ruku, chytil maséra za zátylok a pritiahol si jeho tvár k sebe. Nebol to vášnivý bozk. Nebol to ani bozk na pery. Len sa jemne perami dotkol jeho krku, v mieste, kde bilo masérove srdce.
Krátky, vďačný dotyk. Tichý. Skutočný.
Potom zostal ležať. Dlaňou pomaly hladil maséra po chrbte. Nie sexuálne. Len ako niekto, kto sa po dlhom čase dotýka iného človeka bez strachu, bez hanby.
Vzduch v miestnosti bol ťažký, teplý, presiaknutý vôňou kože, oleja a vypusteného napätia.
Koniec
Ak sa ti poviedka páčila - daj lajk aleb napíš pekný komentár. Ak sa ti postavil, tak ho odfoť a neboj sa poslať. Taká recenzia veľmi poteší.. :-)
