V tejto poviedke som sa snažil načrieť ozaj do súkromných zážitkov. Písalo sa to inak, ale verím, že poviedka poteší. Pre jej rozsah ju rozdelím do dvoch časti.
Tomáš stál vo dverách a v ruke zvieral kľúče od auta, ktoré mu cinkali o dlaň pri každom pohybe. Vôňa jari, ktorá sa ešte držala na bunde, sa spolu s ním presunula do predsiene.
„Tak čo, domáci, ideme na pivo do krčmy? Máte tu nejakú? Alebo tu každý pije doma sám?“
Usmial sa a vošiel do izby. Masér za ním zatvoril dvere a všimol si, že nejak stuhol. Tomáš ostal stáť a len kývol hlavou smerom k masérskemu stolu, ktorý ostál rozložený v strede obývačky.
„To máš na zábavu, alebo si privyrábaš?“
Masér sa zasmial.
„To je pracovný nástroj, nie atrakcia pre turistov.“
Tomáš vošiel hlbšie do miestnosti. Pomaly si vyzliekol bundu, položil ju na operadlo stoličky a prešiel k stolu.
Prstami poklepal po koženkovom čalúnení a s úsmevom sa otočil.
„Kto sú tvoji klienti, keď smiem vedieť?“
„Rôzne, inzerujem kde všade. A podľa toho sa líšia aj masáže.“
Tomáš sa pokúsil o hvizd, ale akosi mu zaschol na perách. Tak aspoň obočie prezradilo, jeho prekvapenie. Masér sa rýchlo pohol z miesta a chcel vec vyriešiť:
„Vieš, čo odložím to, nech to tu nezavadzia.“
„Ale čoby, nechaj tak. Moje kríže by si zaslúžili minimálne päť minút slávy. Mám sa pozrieť do peňaženky? Viem si ťa dovoliť, alebo to dostanem zadara? “
Masér len prikývol, no vo vnútri sa mu všetko jemne naplo. Tomáš. Jeho kamarát. Jeho starý známy. Jeho dlhoročná slabosť. Kedysi kolega. Muž, na ktorého musel každý povedať slovko – pekný. Aj chlapi čo stále tvrdia, že nevedia rozlíšiť, či je chlap pekný či nie, asi len preto aby neboli sami v tej menej žiaducej kategórii, vždy museli povedať, že Tomáš proste je ten sexy chlap.
Masér už si ani nepamätá, ako sa v jeho živote objavil, ale vie, že nikdy ho už nechcel nechať ísť a chcel ho mať za kamaráta. Mať ho vždy v tom svojom kruhu. Pričom v tichu svojho tela bojoval s tým, čo nikdy nevyslovil. Obdivom. Túžbou.
Teraz tu Tomáš stál. Konečne v jeho dome. Po dlhej dobe prišiel na návštevu. S úsmevom, aký mu dokázal rozochvieť žalúdok aj po rokoch.
„Tak si daj dole tričko, aj tepláky.“ povedal masér ticho, až príliš vecne.
Tomáš sa len zasmial a bez váhania si cez hlavu stiahol tričko.
Bez rozpakov si stiahol aj tepláky, ostal v tmavých slipoch a ľahol si na stôl. Stále vyzeral dobre, aj keď sa prehupol dávno cez 40tku.
Masér si oprel ruky o stehná, ako by sa musel ukotviť. Na chvíľu len stál a díval sa naň.
Na líniu jeho chrbta. Na prirodzenú krivku zadku v slipoch. Na uvoľnené nohy, mierne od seba. Kedy ho takto polonahého videl naposledy. Už sa nepamäatá. Ale vie, že kedy sa ho naposledy dotýkal. Nikdy.
Nadýchol sa, vzal do dlaní olej a bambucké maslo a pristúpil bližšie.
„Olej alebo maslo?“ opýtal sa.
„Čo menej vonia?“
„Maslo!“
„Tak to potom. Nech žena neskúma, že aká ženská sa na mňa lepila.“
Masér sa usmial. Rozotrel si prvú vrstvu masla v rukách. Jeho prsty sa prvý raz jemne dotkli Tomášovej pokožky. Teplej, živej, reálnej. A v tej chvíli vedel, že dnešný večer bude preňho skúškou. Nie len trpezlivosti.
Ale aj všetkého, čo pred Tomášom celé roky schovával.
Masér začal pomalými pohybmi. Najskôr len ramená.
Veľké, pevné, teplé pod jeho dlaňami. Cítil, ako pod kožou pracujú svaly, ako sa napätie pod jeho dotykom pomaly rozplýva. Všímal si jeho znamienka. Niektoré si aj pamätal keď nosil tielko v lete. Nemá ich však spočítané, zasmial sa v duchu.
Tomáš si pohodlne vzdychol, hlavou sa otočil k masérovi a položil o lôžko.
„Tak ak som niečo nečakal, tak toto je presne ono. Toto by ma ani vo sne nenapadlo.“
„Tebe sa o mne ešte nesnívalo? To som sklamaný. Mne o tebe často.“ Povedal masér.
„Fakt? Mám sa báť opýtať, že čo?“ podotkol Tomáš s úsmevom. Masérova orientácia mu nebola tajomstvom a vždy ho bral a rešpektoval. Dokonca aj pred známymi ho používal ako príklad, keď niekto nadával na gayov ako človeka vnímavého, citlivého, rozumného, ktorého má rád a váži si ho.
Masér sa jeho otázke zasmial, ale jeho smiech bol o čosi tichší, zadržanejší.
Všetky jeho zmysly boli sústredené na teplo Tomášovho tela, na vôňu jeho pokožky, na jemné pohyby, ktorými sa prispôsoboval jeho rukám. Prvý krát si asi teraz všimol ako vonia a prvý krát mu aj vadila vôňa masla, ktorá prekrývala Tomášovu zmyselnú vôňu pižma a potu, sladkastú vôňu čistoty, z ktorej vedel že sa tesne pred príchodom musel sprchovať.
Kĺzal mu dlaňami po chrbte, pomaly, plynule. Čím viac sa približoval k pásu, tým pomalšie viedol dotyky.
Nie náhlivo. Nie zbrklo. Ako keby ani on sám ešte nechcel narušiť to krehké, čo medzi nimi viselo.
Tomáš, akoby cítil napätie, sa znova ozval:
„Ak ma pri tom chytíš za zadok, tak si to napíš na účet kamarátstva, hej?“
Masér sa pousmial.
„To už ti započítavam aj s dýškom.“
A jemne ho plácol po zadku. Tomáš zo srandy povedal „Auuu“. Nasledoval ho veľký výdych a očakávanie.
Masér sa rukami dostal k jeho bokom, k tesnému lemu slipov. Prsty sa mu mimovoľne oň opreli. Tenká látka, horúca pokožka pod ňou. Tomáš sa nepohol. Masér jemne palcami prešiel po okraji slipov. Opisoval písmena ktoré boli vytlačené na gume. Od C po N. Každé mu vravelo, zodvihni nás. Nechcel, ale nemohol odolať.
Pomaly, takmer nebadane, začal chrbtom prstov sťahovať látku dolu.
Tomáš sa jemne zamrvil.
„Počuj, kámo... ak mi tie slipy stiahneš a nezaplatíš mi za to aspoň večeru, budem sa sťažovať na asociáciu masérov.“
„Pohoda. Dám ti číslo?“
Masér aj Tomáš sa zasmial, ale jeho ruky nezastali.
Slipy sa kĺzali po bokoch, uvoľňovali krivku zadku, odhaľovali biele pruhy kože, ktoré boli doteraz skryté pred slnkom aj očami. Ďalšie znamienka.
„Toto je skoro na emailovú sťažnosť.“ zamrmlal, zatiaľ čo látka kĺzala ešte nižšie. Zamrmlal, ale nepohol sa. Prijal to.
Masér stiahol slipy až pod zadok, nechal ich tam visieť, nepokračoval dolu. Nebolo treba.
To, čo chcel cítiť, mal teraz pred sebou.
Teplú, jemne napnutú pokožku, vôňu tela, ktorú poznal a predsa ho teraz omámila. Videl ako sa na koži vytvára husina, ako chĺpky sa jemne pohli. Jeho ruky sa vrátili na Tomášov chrbát. Ale teraz, keď kĺzali nižšie, ich dráha už nebola len masážou. Bola to jeho skrytá túžba, ktorá si v tej chvíli začala klásť právo na to, byť vypočutá. Každé miesto, kde sa ho dotkol, akoby zostávalo teplejšie, pulzujúcejšie.
Tomáš sa znova zavrtel. Nie nepohodlne. Skôr tak, ako sa človek hýbe, keď si chce ešte viac vychutnať blízkosť niečoho príjemného.
„Nie som asi jediný, koho takto masíruješ,“ zamrmlal.
„Vravel som, že inzerujem na rozličných miestach. Aj na stránkach plných penisov a vagín.“
Masér sa zasmial, ale smiech mu stŕpol na perách, keď sa mu pod rukami otvoril výhľad, ktorý nečakal tak skoro.
Ako mu stiahol slipy nižšie, ich okraj sa posunul a medzi Tomášovými stehnami, priamo pod uvoľneným zadkom, zazrel kúsok jeho mieška. Krásne gule, ťažké, voľne ležiace, prirodzene rozložené pod jeho telom. Videl chĺpky, ktoré si len nedávno oholil a pomaly sa tlačili späť na svet.
Na okamih sa prestal hýbať. Jeho dych sa zmenil. Bol hlbší. Tichší.
Pohľad mu skĺzol ešte nižšie a na chvíľu videl aj viac. Penis, pokojný, ospalo opretý o Tomášovo stehno.
Nebol stoporený — nie ešte — ale bol tam. Skutočný. Hmatateľný. Pekný.
Masér zadržal dych a sústredil sa na ruky, aby ich nesklonil príliš hlboko, aby sa ešte udržal v tej krehkej ilúzii kamarátstva.
Prešiel dlaňami po bokoch zadku, jemne ich roztiahol, len aby dôkladnejšie premasíroval napäté svaly.
Roztopené maslo sa rozlialo pod jeho prstami, pokožka sa leskla v svetle dopadajúceho od okna. Každý pohyb bol pomalý, opatrný, ale plný túžby, ktorú už len ťažko dokázal ukryť.
Tomáš sa znova usmial, mal zatvorené oči.
„Keby som vedel, ako dobre to robíš, možno by som ti aj zákazníkov začal nosiť,“ povedal a zasmial sa.
Masér prešiel palcami po vnútorných stranách stehien, jemne kĺzajúc po mieste, kde už slová strácali váhu. Cítil, ako Tomášove telo nepatrne zareagovalo — napätie v stehnách, drobné pohnutie bokmi vpred.
A potom, keď sa dlaňou priblížil znova k miešku, jemne, takmer nebadane, sa dotkol jeho kože.
Tomáš sa mierne nadýchol. Len to. Žiadne odtiahnutie. Žiadne slová. Len dych, ktorý hovoril všetko.
Masér zovrel pery, aby nevybuchol v úžase, že je tu. Že toto sa deje.
Že Tomáš leží pred ním, polonahý, uvoľnený, zverený do jeho rúk.
A on sa ho dotýka. Skutočne. Nie náhodou. Nie omylom. Vedome. S túžbou, ktorú už ďalej nemohol schovávať.
Prsty jemne prechádzali po vnútorných stranách stehien, kde pokožka bola teplejšia, citlivejšia. Len milimetre od objektu, ktoré doteraz poznal len z predstáv.
Tomáš sa mierne zavrtel. Otvoril oči, obrátil hlavu k nemu a chvíľu si ho len prezeral. Dlho. Ticho.
V ich pohľadoch bolo všetko. História spoločných rokov. Smiech. Neurčené hranice, ktoré sa nikdy neprekročili — až doteraz.
Tomáš sa jemne uškrnul, ale jeho hlas, keď prehovoril, bol o niečo tichší než zvyčajne. Takmer šepot medzi dôverou a odvahou.
„Vieš čo... keď už sme sa dostali až sem...“
na chvíľu sa odmlčal, zľahka preglgol a pokračoval,
„... tak pokračuj. Ale...“
Pozrel sa mu priamo do očí.
„... zostane to medzi nami. Hej?“
Masér cítil, ako mu srdce udrelo do rebier. Prikývol. Jednoducho. Úprimne.
„Tvoje tajomstvo je v dobrých rukách,“ povedal ticho.
Tomáš sa uvoľnil a dych sa prehĺbil. A tým jedným krátkym dohovorom medzi nimi všetko zmenil.
Ak chceš, aby poviedka pokračovala daj lajk či koment. Ak sa ti páčila - urob to isté. Ak sa ti postavil, odfoť a neboj sa poslať. Taká recenzia veľmi poteší.. :-)
