Surové hry vášne3- Noc na pláži- Súťažná

Je noc.
Mesiac visí nízko, vlhkosť vzduchu lepí kožu.
Leží predo mnou na piesku, nahá, špinavá, s kolenami roztiahnutými tak, že medzi stehnami vidno všetko.
A ja sa na to dívam. Bez citu. Ako na korisť, čo sa prestala metať.

⸻

Jej chrbát je posiaty zrnkami piesku, ktoré sa jej prilepili na spotené telo.
Zadok má vyšpúlený, trocha sa trasie od chladu, trocha od strachu.
A ja to milujem – tú krehkosť, tú surovú nahotu.
Mám chuť roztrhať ju zvnútra.

⸻

„Roztiahni sa viac.“
Hlas mám drsný, zachrípnutý.
Poslúchne.
Kolena sa jej rozlezú do strán, pyskami sa takmer dotýka vlhkého piesku.
Kunda sa jej otvorí ako kvet, leskne sa v mesačnom svite, vlhká, nadržená.
A ja cítim, ako mi tvrdne už len z toho pohľadu.

⸻

Prídem k nej, chytím ju za vlasy.
Tvrdo, surovo, stiahnem jej hlavu dozadu, takže vidí iba hviezdy.

„Vieš, čo ťa čaká.“
Len prikývne.
A vtom jej strčím dva prsty dnu – prudko, hrubo, tak, že zakňučí.

⸻

Je to mokré, horúce, prsty sa mi šmýkajú po stenách jej piče.
Zatnem ich, roztiahnem ju zvnútra.
Zasyčí od bolesti, no nepovie ani slovo.
Rukou jej drtím klitoris, rýchlo, nemilosrdne, až sa jej nohy podlomia.

⸻

„Drž!“
Zavrčím jej do ucha, keď sa jej boky začnú krútiť.
Zadok sa jej zdvihne vyššie, kunda mi pulzuje okolo prstov, prsty jej drtím steny tak, že sa jej do očí nahrnú slzy.

⸻

Potom ju pustím, len aby som do nej vrazil vtáka.
Naraz, bez varovania, tvrdo.
Jej výkrik sa stratí vo vetre, čelo sa jej zaborí do piesku.
A ja prirážam, znova a znova, tak, že jej telo sa trasie ako handrová bábka.

⸻

Nohy jej kĺžu v piesku, pokúša sa udržať rovnováhu.
Zadok jej naráža o moje boky s vlhkým plesknutím.
Cítim, ako je vo vnútri zúfalo tesná, mokrá až tak, že mi steká po vajciach.
A práve to ma ženie ďalej – ten jej strach, že ma nedokáže obsiahnuť.

⸻

Chytím ju za boky, nechám nech sa na mňa nabodáva sama.

„Rýchlejšie, ty suka.“
Slová zasyčím medzi zubami.
A ona poslúchne – posúva zadok dozadu, tvrdo, až jej stehná šuštia o piesok, až jej na prdelke ostávajú stopy mojich prstov.

⸻

Potom ju chytím pod krk.
Prsty jej zatlačím na hrdlo, nedovolím jej poriadne sa nadýchnuť.
Jej oči sa vyvrátia, jazyk sa jej na chvíľu vyplazí z úst.
A ja do nej buším ako do špinavej bábky, čo mi patrí.

⸻

Cítim, že sa blížim.
Brucho sa mi stiahne, semeno mi stúpa do koreňa.
Prirazím ešte raz, tak silno, až jej tvár vrazí do piesku.
A vystriekam sa hlboko v nej, pulzujem, držím ju pod krkom, kým sa neprestanem triasť.

⸻

Keď sa vytiahnem, steká to z nej – horúce, biele, zmiešané s jej šťavami.
Vidím, ako sa trasie, kolená sa jej podlamujú.
Dívam sa na tú spustošenú kundičku, rozťahanú, mokrú, špinavú od piesku a mňa.
A cítim len spokojnosť. Chladnú, temnú spokojnosť.

⸻

„Obliekaj sa.“
Poviem to unavene, ale bez citu.
Vie, že to neznamená, že sme skončili.
Len krátka pauza, kým znovu dostanem chuť ju roztrhnúť.

Potiahol som ju za vlasy späť z pláže.
Nie jemne – prsty zaborené do vlasov, stiahol som jej hlavu nadol, prinútil kráčať so sklopeným pohľadom, zatiaľ čo sa jej piesok ešte sypal z pŕs.
V izbe bolo dusno, ventilátor len lenivo kmital lopatkami a sviečky, ktoré som tam nechal, vrhali na steny oranžové tiene.
Strhol som z nej zvyšky plážovej košele – ostala tam stáť nahá, s soľou na koži, s červenými šmuhami po stehnách.

⸻

„Stoj rovno,“ povedal som a videl, ako sa jej kolená trasú.
Z batoha som vytiahol čiernu pásku na oči.
Omotal som jej ju okolo hlavy, stiahol, aby nevidela vôbec nič.
Hruď sa jej prudko dvíhala, dych sa jej zrýchlil.

⸻

„Ruky dozadu.“
Poslúchla.
Zovrel som jej zápästia hrubým povrazom, ktorý jej škrabal kožu.
Zdvihol som koniec povrazu cez trám a napol tak, až sa jej ruky vytiahli nad chrbát a telo sa prehlo, prsia sa vystrčili dopredu.

⸻

Stála tam – nahá, slepá, zviazaná, s roztiahnutými stehnami.
Podlaha bola studená, bradavky jej stvrdli a celé telo sa jej jemne chvelo.
Ja som tam stál oproti nej, s tvrdým vtákom v ruke, pomaly som si ho honil.
Cítil som tú rastúcu chuť – roztrhať ju ešte viac než vonku na pláži.

⸻

Priblížil som sa, tvárou tesne k jej vlasom, cítil som pach soli a potu.

„Vieš, ako špinavo vyzeráš?“
Zašepkal som jej to do ucha, tak, aby sa jej zachvelo brucho.
„Kunda ti ešte stále tečie… a ja to chcem vidieť.“

⸻

Zadok mala vyšpúlený, kolená sa jej chveli.
Chytil som ju za prsia – hrubo, silno, až zasyčala od bolesti.
Potiahol som za bradavky, krúžil nimi, kým sa jej kunda nezačala lesknúť vlhkosťou.
Vrazil som jej do nej prsty – prudko, surovo, až sa jej telo prehlo dopredu.

⸻

„Takto to má byť, suka… roztiahneš sa, aj keď sa bojíš.“
Vravel som, zatiaľ čo som jej palcom drtil klitoris, rýchlo, bez štipky jemnosti.
Celé telo sa jej začalo mykať, prsia sa triasli, z úst jej unikol zlomený vzdych.
Ale neprestával som – ešte tvrdšie, až kým sa jej nohy nezačali podlamovať.

⸻

Pustil som ju, zostala tam stáť, zviazaná, s kundou roztvorenou a lesklou.
Rozopol som si opasok.
Zvuk kože, keď som ho ťahal z nohavíc, ju prinútil prudko sa nadýchnuť.
A potom rana – tvrdá, surová, cez zadok.

⸻

Zakričala, celé telo jej myklo dopredu, povraz na rukách sa napol.

„Nespúšťaj ruky.“
Ďalšia rana, ešte silnejšia.
Na bielej koži sa jej objavil červený pruh, a ďalší, až kým sa jej z úst nezačalo driapať niečo medzi bolestným stonom a prosebným šepotom.

⸻

Zastavil som, len na chvíľu, a naraz som jej ho vrazil.
Bez varovania, tvrdo, až jej z hrdla vytrhol surový výkrik.
Nemohla sa pohnúť – povraz ju držal napnutú, ja som sa do nej tlačil hlboko, cítil som, ako sa jej kunda sťahuje okolo môjho koreňa.
Chytil som ju za boky, zaboril do nej prsty a prirazil ešte raz – tvrdšie, surovejšie, až jej čelo narazilo do trámu.


Prirazil som znovu – tvrdšie, hlbšie, až som cítil, ako sa jej boky napínajú pod dlaňami.
Vták sa mi kĺzal v jej mokrej kunde, lepilo sa to, čvachtalo to nahlas, každý ťah zanechal na jej stehnách pruh môjho semena zmiešaného s jej šťavami.
Páska na očiach jej spadla na tvár, ale aj tak nič nevidela, len lapala po dychu.

„Počuješ to?“
Zašepkal som jej, zatiaľ čo som sa odtiahol a potom prudko prirazil.
„Počuješ, ako ti čvachtá kunda? Takto to má byť… takto si špinavá…“

⸻

Držal som ju za boky, až jej na koži ostali biele otlaky od prstov.
Nedovolil som jej ani cúvnuť.
Prirážal som do nej tvrdo, bez milosti, až jej zadok narážal o moje boky a jej stehná sa mykali do strán.
Celé telo sa jej kmitalo, prsia poskakovali, bradavky tvrdé a lesklé od potu.

⸻

Zaboril som prsty do jej vlasov, potiahol dozadu, že jej hlava ostala vyvrátená, ústa pootvorené.

„Pros, suka.“
Jej hlas bol zlomený, zachrípnutý:
„Prosím… ešte…“

⸻

Dal som jej to.
Zaryl som nechty do jej pŕs, stlačil, až zasyčala, a prirazil tak, že sa predklonila dopredu, ruky stále zviazané, čelo sa oprelo o trám.
Tvrdý, surový ťah, ešte jeden, až kým jej z úst nevyšlo len krátke, hrdelné zapišťanie.

⸻

Zastavil som sa.
Stál som v nej, cítil, ako sa jej kunda okolo mňa sťahuje, pulzuje.

„Vieš, čo príde ďalej.“
Nepovedala nič – len sa triasla, pot jej stekal po chrbte, vlasy mala zlepené, na koži šmuhy od piesku a môjho potu.

⸻

Pomaly som ho z nej vytiahol.
Otočil som ju čelom ku mne, ruky stále spútané, bradavky tvrdé, kunda otvorená, stekala z nej vlhkosť.
Chytil som ju za sánku, donútil, aby otvorila ústa.

⸻

Vsunul som jej ho medzi pery.

„Cítiš sa? Ochutnaj sa.“
Jazyk sa jej obtrel o môj žaluď, chuť slaná, surová, plná piesku a potu.
Stonala pritom, ako sa snažila objať ma perami, ale ja som jej chytil hlavu oboma rukami a pritlačil, až sa jej oči zaliali slzami.

⸻

„Tak…“
Pohol som bokmi dopredu, až sa jej hrdlo zaplnilo, z hrdla sa vydralo tlmené zachrčanie.
Slzy jej stekali po lícach, ale jazyk pracoval ďalej, poslušne, dychtivo.
Cítil som, ako mi tvrdne ešte viac, ako ma to ťahá k okraju.

⸻

Vytrhol som sa z jej úst, až jej po brade zostala slina a zvyšok môjho semena.
Otočil som ju, prirazil znova zozadu – prudko, surovo, kým sa mi v slabinách nezačalo všetko zbiehať.
Zaryl som prsty do jej bokov a pustil to do nej – tvrdé, lepkavé, cítil som, ako jej kunda pulzuje okolo mňa.

⸻

Ostali sme tak stáť – ja v nej, ona so spútanými rukami, spotená, zadýchaná, kolená sa jej triasli.
Z úst jej tiekla slina, z kundy semeno, na zadku mala červené šmuhy od môjho opasku.

⸻

„Ešte nekončíme…“
Zašepkal som jej do ucha.

Zvesil som ju z trámu.
Ruky mala stŕpnuté, sotva sa udržala na nohách, pot a piesok sa jej lepili na kožu. Padla na posteľ, roztrasená, so zvyškom lana stále ovinutým okolo zápästí.

Chytil som ju za vlasy, potiahol, aby vystrčila zadok. Kolená jej povolili, tvárou padla do matraca.

„Vieš, čo bude,“
zasyčal som jej pri uchu, až sa mykla.
Rukou som jej roztiahol polky zadku, prsty surovo zaboril dnu, nasilu, bez štipky nežnosti. Bola tam úzka, stiahnutá, horúca – cítil som, ako sa jej telo bráni, ako sa trasie.

⸻

Pritlačil som žaluď na tesný vstup, nepýtal som sa, netrpezlivo som prirazil.
Ozval sa pridusený výkrik bolesti, až sa jej hlas zlomil do chrapľavého stonu. Zadok sa jej napäl, telo sa mi snažilo uhnúť, ale držal som ju pevne za boky.

⸻

Vnikal som hlbšie, pomaly, surovo, až som bol celý v nej.
Cítil som, ako sa sťahuje, trasie, ako jej z úst uniká zmes vzlykov a hrubých slov:

„Do riti… bolí to…“

Odpovedal som jej len ďalším tvrdým prírazom, až matrac pod ňou zavŕzgal.

⸻

Ťahal som ju za vlasy dozadu, hlava jej padla do záklonu, kým som prirážal – tvrdšie, bez milosti, len hrubý rytmus.
Cítil som, ako sa jej kŕčovito napínajú stehná, ako sa celá zvíja od bolesti a hanby, ale nemohla sa ani pohnúť.

⸻

„Cítiš, ako ťa trhám? Si moja… len moja…“
Zasyčal som jej do ucha, pot mi stekal po chrbte, vták mi ešte viac stvrdol, pulzoval od chtíča.

⸻

Posledné ťahy boli drsné, necitlivé – len živočíšny rytmus túžby.
Zaryl som nechty do jej bokov, prirazil naposledy, prudko, hlboko, až som sa v nej vystriekal.
Naplnil som ju horúcim semenom, cítil som, ako sa jej telo podo mnou trasie a prsia sa jej dvíhajú v roztrasenom dychu.

⸻

Odtiahol som sa.
Jej zadok bol červený, napuchnutý, z rozťahovaného análu jej pomaly vytekalo semeno.
Ležala, tvárou zaborenou do vankúša, ruky stále zviazané, vlasy zlepené potom a slzami.

⸻

Toto bol koniec krátkej dovolenky – spomienka surovosti a rozkoše, na ktorú bude myslieť každý deň, kým nepríde ďalší rok.
A na ktorú ani jeden z nás nezabudne.