Ležali sme vedľa seba, ticho, pod dekou, stále spotení, ale bez potreby pohybu.
Ona sa však zrazu pohla – jemne si sadla obkročmo na mňa. Vlasy jej padali do tváre, oči mala zúžené a úsmev… bol iný. Sebavedomejší. Odvážnejší.
Pohladila ma po hrudi a pomaly, úplne vedome, si kúsok po kúsku začala rozopínať moje nohavice.
Neprestávala sa pritom pozerať do mojich očí.
„Chcem ťa cítiť… celý,“ zašepkala.
Jej hlas nebol neistý. Bol plný túžby.
⸻
Keď ma vyslobodila z látky, chytila ma do dlane – najprv len tak opatrne, akoby ma skúmala, ale potom pevnejšie, presnejšie, rytmicky. Jej dlaň bola horúca, prsty isté.
Skončil som medzi jej stehnami, kým si jednou rukou rozopínala šortky. Pomohol som jej. Stiahli sme ich spolu. Bez slova.
Nechala si len nohavičky. Jemne vlhké. Tenké.
Pritlačila sa o mňa tak, že som ich cítil cez látku. Pomaly sa o mňa pohybovala, boky jej tancovali. Dych sa zrýchľoval.
Ruky som mal na jej zadku. Pevnom, krásne tvarovanom. Bozkával som ju všade, kam som dočiahol – brucho, boky, spodnú časť pŕs.
⸻
Chytila ma za zápästia a položila mi ruky na jej stehná, potom nižšie.
Stiahol som jej nohavičky. Pomaly, centimeter po centimetri.
Bola úplne vlhká, otvorená, pripravená.
Prstami som jej prechádzal po vnútornej strane stehien, najprv len zľahka. Zatvárala oči, zakláňala hlavu, prehla sa v chrbte. Keď som sa jej dotkol priamo – prudko sa nadýchla a roztiahla nohy ešte viac.
Zabárala mi nechty do pliec, ale neprestávala sa pohybovať. Bolo to surové, ale zároveň intímne – žiadne slová, len stony, škrabance, rytmus tela.
⸻
Otočila sa. Kľakla si predo mňa, s vlasmi padajúcimi do tváre.
Pozrela sa cez rameno, zadok mala vyšpúlený, stehná sa chveli. Pohľad, ktorým ma prepichla, hovoril jasne.
Vnikol som do nej pomaly. Telo jej pulzovalo, jej dych sa trhal.
Ruky mala na deke, zovreté v päsť, zadok sa pohyboval proti mne. Rytmus bol hlboký, surový, vlhký. Šepkala moje meno. Prosila o viac. Dával som jej to.
Keď sa otočila späť a ľahla si na chrbát, vyzerala, akoby sa roztápala. Oči mala zavreté, prsia sa dvíhali. Vnikol som do nej znova, tentoraz pomaly, ale s plnou váhou.
Bozkával som ju, zatiaľ čo sa chvela podo mnou. Jej telo sa napínalo, naposledy sa zadrhla v pohybe – a potom sa úplne uvoľnila.
⸻
Zostali sme spojený. Ticho. Hrudník na hrudníku, vlhkosť tela a vôňa lesa.
Zrazu sa usmiala, otvorila oči a zašepkala:
„Myslela som, že dnes len pôjdeme na túru.“
Odpovedal som jej bozkom.
Až neskôr sme si uvedomili, že sme ešte stále v strede lesa. Ale vtedy?
Vtedy sme na celý svet zabudli.
