Zaparkoval pred jej panelákom o siedmej večer, presne ako sa dohodli. V taške mal masážny olej a skladací masážny stôl. Tak to chcela. Jednoducho, bez okázalosti.
Otvorila mu v župane. Vlasy mala ešte mokré.
„Daj si čas," povedal len tak, a prešiel do obývačky. Rozložil masážny stôl – klik, klik, klik – kovové nohy sa zaistili a stôl stál pevne medzi pohovkou a televízorom. Vedľa postavil malú ohrievačku fliaš, do ktorej vsadil fľašu s olejom. Teplota sa nastavila sama. Ona sledovala ten rituál od dverí a niečo v tej praktickosti ju ukľudnilo.
„Hotelová izba to nie je."
„Nie," súhlasil. „Je to lepšie."
Sadli si. Hovorili dvadsať minút o ničom – o jej práci, o tom aké bolo počasie, o susedovej mačke ktorá mňauká za stenou. Ten rozhovor bol dôležitý. Ona to vedela aj on to vedel. Bolo to ako pomalé otváranie okna pred tým než pustíte čerstvý vzduch dnu.
Keď stíchli, pozrel sa na ňu.
„Môžeme?"
Kývla.
Ľahla si na brucho na stôl. Župan odložila bokom bez váhania, ale on si všimol ako na sekundu zadržala dych. Nie zo studu – z očakávania.
Siahol po fľaši v ohrievačke. Olej bol teplý – nie horúci, príjemne teplý, ako keď sa dotknete niekoho kto práve prišiel z von v chladnom dni. Nalial ho do dlane a ten pocit tepla ho potešil rovnako ako potešil ju o chvíľu.
Prvý dotyk jej spôsobil výdych. Teplý olej na pleciach, jeho dlane sa rozťahujú do šírky – dlhé, pomalé ťahy od šije dole pozdĺž chrbtice, tlak rozložený rovnomerne, nie bodový. Vydala tichý zvuk niekde medzi vzdychom a hmmm a on vedel že trafil správnu hĺbku.
Masáž je rozhovor bez slov. Každá svalová skupina povie niečo – tu je napätie, tu je únava, tu sa niečo dlho skrývalo. On počúval. Pracoval na lopatkovej oblasti kde ľudia nosia stres ktorý si ani neuvedomujú. Cítil ako sa pod jeho rukami postupne uvoľňuje, nie okamžite, ale vrstvu po vrstve.
Dolial teplý olej – znova zo zahriatej fľaše, znova ten príjemný tepelný šok. Obopínal jej boky dlhými pohybmi, prechádzal po bokoch stehien, späť nahor. Potom pomalšie – jeho ruky zostúpili na jej zadok a začal ho miesiť pomalými krúživými pohybmi, raz s väčším tlakom, raz sotva sa dotýkajúc. Ona si podložila ruky pod bradu a tichšie vydychovala.
Pustil prúžok teplého oleja medzi jej stehná. Ona sa mierne zachvela – nie od chladu, ale od tepla ktoré stekalo presne tam kde ho nečakala. On ho nasledoval rukami – jemným pohybom vnútornou stranou stehien smerom nahor, zastavil sa tesne pred tým miestom kde jej teplo vyzývalo ísť ďalej. Zastavil sa. Vrátil sa na stehná. Ona zahryzla do pery.
„Prosím," povedala potichu. Ani sama nevedela či to hovorí nahlas.
„Ešte nie," odpovedal pokojne a ona by ho za to mohla nenávidieť.
Otočil ju na chrbát. Pozrela sa naňho a v jej pohľade nebolo nič skryté. Natiahla ruku a dotkla sa jeho tváre – krátko, sotva – a to gesto povedalo viac ako čokoľvek iné.
Znova teplý olej – tentokrát po rebrách, po stranách brucha. Keď jeho olejované dlane prešli po jej prsiach, ona pretiahla ruky nad hlavu a nechala ho. Bral si čas – krúžil okolo bradaviek bez toho aby sa ich dotkol, kým ona nevydala netrpezlivý zvuk. Až potom – jemne, palcom – prešiel po jednej a potom druhej. Stuhla celým telom.
„Ty si... veľmi zlý človek," vydýchla.
Pousmial sa a nahol sa k nej. Vzal si bradavku do úst, jemne, a ona zašklbala bokmi. Jeho ruka medzitým zostúpila nadol – pomalým, istým pohybom – a konečne sa dotkla toho miesta kde bola už dlho pripravená. Bola horúca a vlhká a keď ju prvýkrát pohladil tam ona vykríkla krátko, prekvapene, akoby zabudla že môže vydávať zvuky.
Pracoval opatrne a sústredene – rovnako ako pri masáži. Počúval jej telo, sledoval rytmus jej dýchania, spomaľoval keď cítil že je príliš blízko, zrýchľoval keď potrebovala viac. Ona sa zvierala a roztvárala pod jeho rukami, bokmi sa tlačila proti jeho dlani.
Keď ju nechal dosiahnuť vrchol bol pri nej celý – jeho telo pritisnuté k jej boku, ústa pri jej uchu, ruka neprestávala. Ona sa preliala vlnou ktorá trvala dlho, dlhšie ako čakala, a zvuk ktorý vydávala nebol ani krik ani vzdych ale niečo medzi tým.
Zostal pri nej. Rukou jej hladil brucho – pokojnými, širokými pohybmi, teplými od oleja. Ona sa pomaly vracala.
Po chvíli sa otočila k nemu. Siahla na jeho opasok.
„Teraz ty," povedala.
Čo nasledovalo nebolo rýchle. Ona si dala záležať – rovnako ako on. Platila mu jeho vlastnou menou: trpezlivosťou, pozornosťou, dotykom ktorý hovorí som tu, vnímam ťa. Keď ho nakoniec prijala do seba – pomaly, vlastným tempom, zhora – on len položil ruky na jej boky a nechal ju viesť.
Pohybovala sa pomaly a hlboko a sledovala jeho tvár. Jemu sa zatínali čeľuste. Ona sa usmievala.
Neskôr, keď ležali vedľa seba na úzkom masážnom stole, ona sa zasmiala.
„Susedova mačka stíchla."
„Konečne," povedal on.
Vonku svietili lampy. Vnútri bolo ticho, teplé a bezpečné – ako ten olej od začiatku.
