Šéfka šéfov (súťažná)

Pred viac ako dvoma rokmi prijali u nás vo firme novú riaditeľku. V hierarchii firmy bola po majiteľoch hneď najvyššia.
Keď nám ju majiteľ prišiel predstaviť, brali sme to skôr ako vtip.
Len pre predstavu, tak v našej firme majú všetci okolo štyridsať a je tam väčšina žien.
No a táto naša šéfka mala možno dvadsaťpäť rokov a siahala mi možno po ramená.
Krásna bola, tam nebolo čo vyčítať. Rovné slabo hnedé dlhšie vlasy a veľmi malé prsia, teda aspoň prvým odhadom. A musím dodať, že bola veľmi chudá.
Keď som písal vyššie, že sme to brali ako vtip, tak nie kvôli tomu, že by som bol nejaký sexista, ale vedel som ako to bude prebiehať. Počas predstavenia nepovedala ani slovo a kolektív v kuchynke a v kanceláriach už „mal jasno“, ako sa k tomu miestu mohla dostať a ešte taá mladá. Určite sa ju nechystali rešpektovať.
Celkom mi jej bolo aj ľúto.
Ako som však neskôr zistil, veľmi ale veľmi som sa mýlil.
Prvý týždeň sa nová šéfka zoznamovala zo situáciou vo firme. Skoro nič nehovorila a bola dosť odmeraná. Jej výraz tváre som nevedel rozlúštiť. Hnev, bolesť, zatrpknutie?
Dokonca aj keď niečo povedala, bolo to s týmto zvláštnym prejavom.
Druhý týždeň sa jej komunikácia trocha rozbehla, ale vždy to bolo krátke a rázne. Kamarátske vzťahy si tu pravdepodobne získavať nechcela.
Postupne si týmto svojím prejavom začala získavať rešpekt a zopár tých, čo sa s touto novou formou vedenia nechcelo stotožniť sa rozlúčilo.
V tomto mala od majiteľov voľné ruky.
Počas prvých dvoch mesiacov som sa s ňou do nejakého bližšieho kontaktu nedostal.
Ale začal som si všímať zopár zvláštnych vecí.
Zvláštne našľapovala na pravú nohu, ale myslel som si, že asi nejaké dlhodobé športové zranenie, keďže postavu na športovca mala.
A druhá zvláštna vec, že na veľkých poradách nikdy nesedela a občas jej výraz tváre naznačoval niečo ako bolesť. Musím ešte podotknúť, že väčšinou nosila sukne.
Ale poďme teda k príbehu.
Prišlo obdobie ťažkých projektov a ja som musel zostávať dlhšie v práci.
Bola zima, takže skoro bola tma a vždy podvečer sa už svietilo iba v mojej kancelárii a v riaditeľkynej.
Takto prebiehalo asi dva týždne.
Začal som si uvedomovať, že naša nová šéfka ma začína čoraz viac priťahovať.
Nejak som si nefandil, že sa mi to môže podariť, keďže som bol o dvadsať rokov starší, ale aj tak som rozmýšľal ako by som mohol nadviazať bližší kontakt.
Proste sa k nej nedalo nijak dostať.
Kancelárie sme mali na rovnakej chodbe a jej bola medzi mojou kanceláriou a kuchynkou.
Tak som zvolil asi najtrápnejší spôsob a začal som častejšie chodiť vo večerných hodinách do kuchynky.
Bohužiaľ jej dvere boli stále zatvorené.
Až jedného večera, som si všimol, že jej dvere sú priotvorené. Tak som „dostal chuť na kávu“.
Keď som bol už skoro pri dverách začul som ako, keby posúvala stôl.
„Tak toto je moja šanca“ pomyslel som si a chcel som jej ísť pomôcť.
Pri dverách som však zatiahol ručnú brzdu pretože pohľad, ktorý sa mi naskytol mi celkom vyrazil dych. Keby ma v tom momente zbadala, musel som vyzerať ako idiot.
Cez malú škáru som uvidel ako stojí pri rohu na špičkách s jemne vyrhnutou sukňou a šúcha si svoj rozkrok o roch stola. Musel to byť celkom slušný prítlak, lebo stôl sa neustále posúval.
Je mušlička bola úplne červená a roh stola asi zažil poriadnu sprchu. Celý bol mokrý.
Vyzeralo to naozaj bolestivo, ale moje nohavice začali byť celkom malé.
V tom šéfka otvorila oči, pustila sukňu a stroho sa ma opýtala. „Potrebujete niečo?“
Bola to taká situácia, že som nevedel čo povedať.
„Dovidenia“ a treskla dverami.
Ďalší týždeň bežal ako predošlé.
Až v jeden deň asi okolo desiatej doobeda prišla za mnou do kancelárie. Dvere nechala len privreté.
Jej krásna tvár mala ako vždy odmeraný výraz.
„Príde o desiatej ráno to asi sex nebude chcieť, asi to mám zrátané po tej minulo týždňovej situácii“ pomyslel som si.
Sadla si na vedľajší stôl a povedala. „Zoberte si stoličku a poďte sem, potrebujeme si niečo vyjasniť“
Zobral som stoličku a sadol som si pred ňu.
Zrazu sa moje myšlienky zmenili, o tomto som sníval a vyzeralo, že sa to aj naplní.
„Máte šancu odčiniť to Vaše minulo týždňové zlyhanie“ roztiahla nohy a dvihla si sukňu.
Mala nádhernú mušličku, ale bolo vidieť, že s ňou jemne nezaobchádza.
V tom momente som pochopil všetky zvláštnosti z minulých týždňov.
V riťke mala kovový análny kolík zo zeleným kameňom. Pravdepodobne ho nosila dosť často.
Ale čo ma najviac zarazilo, tak na pravom stehne mala akýsi obojok, ktorý vyzeral byť celkom zatiahnutý a zo spodnej strany boli akési kovové hroty.
To stehno nevyzeralo moc dobre, ale aspoň to vysvetlovalo tú chôdzu a výraz v tvári.
Keď dvihla nohy na stôl, zastonala od bolesti, bolo vidieť, že ju to musí bolieť.
„Tak už ste sa popozeral a môžeme prejsť k veci“ prerušila môj prekvapený výraz.
„Samozrejme, len zatvorím a zamknem“ a dvíhal som sa k dverám.
„Tie dvere sú v poriadku“ zahriakla ma.
„Moju pičku už poznáte tak tu si už všímať nemusíte. Vytiahnite ten kolík!“
Začal som pomaly vyťahovať kolík. „Chcela som, aby ste bol jemný?“
Poriadne som trhol kolíkom a na jej tvári som videl, že to asi celkom zabolelo.
Jej mušlička to ale cítila úplne inak. V tom momente sa, sa začala objavovať kvapka za kvapkou.
„Teraz ukážte, či budete môcť pokračovať vo Vašom pracovnom pomere“
„Začnite lízať, ale vyššie sa ani nepokúšajte ísť“
Asi si poviete, že som nejaký submisívny človek, ale opak je pravda. Vždy mám rád situáciu pod kontrolou a veci riadim ja. Práveže submisivita v sexe nikdy nebola mojou šálkou kávy.
Ale táto navonok krehká žena mala v sebe niečo, čomu sa nedalo oponovať a zároveň to bolo niečo nové a vzrušujúce.
Jej riťka bola krásne hladká a pevná, tak som ju svedomito lízal. Dierka ešte stále nebola zatiahnutá, tak som musel venovať celému obvodu. Začal som si to užívať, teda aspoň na chvíľu.
„Vytiahnite vtáka, nech vidím, či pracujete pre mňa alebo len pre seba“ nechápal som.
„Teraz si užívam ja, Vy si to nechajte na doma“ dodala.
Vytiahol som penis a keď zbadala, že stojí ako stĺp, tak mi ho zatlačila, že mi až slza vybehla.
Zobrala kolík, vložila si ho do zadku a postavila sa.
„Moc ste si nepolepšil“ a odišla.
„Tak to som zvedavý ako toto dopadne“ pomyslel som si.
Následujúci týždeň išiel, akoby sa nič nestalo.
Teda aspoň šéfka sa tak tvárila. Ja som však začal chodiť skôr z práce, chcel som sa s týmto zvláštnym človekom stretávať čo najmenej i keď ma stále na nej niečo vzrušovalo.
Samozrejme život sa s nami hrá a tak pre mňa prichystal novú skúšku :)
Bol zvolaný celo firemný meeting. Stretli sme sa celá firma. Posledná prišla šéfka.
Keď prechádzala medzi stoličkami o jednu zakopla a celou váhou narazila pravým stehnom do stola.
Spadla na zem a jej tvár naznačila, že trafila svoj obojok.
Ja som vedel o čo ide a pribehol som jej na pomoc. Videl som v jej očiach zlosť, ako som sa opovážil, však to nie je nič čo by nezvládla a ešte k tomu pred celou firmou.
Meeting prebehol štandartne a po meetingu nechala zavolať upratovačku, aby prišla pripraviť miestnosť na ďalšiu poradu.
Všetci odchádzali z miestnosti a v tom sa ozvala. „Vy ostante, musíme ešte niečo prebrať“
Poviem, že pocit som dobrý nemal, nevedel som čo očakávať.
„Pozrite, chcela by som, aby sme dobre vychádzali, ale zatiaľ sa Vám to nedarí. To čo ste spravili na začiatku meetingu a podobné veci sa už opakovať nebudú.“
Snažil som sa namietať, ale hneď ma zahriakla.
„Slová sú zbytočné“ a mávla rukou, aby som prišiel bližšie.
„Takže máte čas, kým príde upratovačka a to teda dlho nie je. Kolík už viete ako sa vyťahuje, tak môžeme začať“
Oprela sa rukami o stôl vyhrnula si sukňu. „Vrazíte mi ho tam a budete šukať ako o svoje zamestnanie“ natrčila zadok.
Vytrhol som jej kolík. To, že ju to zabolelo bolo pre mňa znamenie, že som to spravil správne.
Keď som zbadal ako jej z pravého stehna po tom náraze o stôl občas kvapne krv, na niečo také ako lubrikant som sa jej radšej ani nepýtal.
Vrazil som penis do jej zadku a tvrdo a rýchlo začal prirážať. Videl som, že zo začiatku jej to muselo spôsobovať bolesť, ale ona len slastne vzdychala, bolo to až nevídané vzhľadom k jej povahe.
Pot sa zo mňa začal liať a moje tempo pomaly začalo opadávať.
„Snáď nechcete spomaliť“ ozvala sa.
Tak som ešte z posledných síl navýšil moje tempo.
Zachránil ma hrkot vozíka prichádzajúcej upratovačky za dverami.
„Ďakujem“ povedala stroho, keď to začula.
Vložila si svoj kolík späť kam patrí, stiahla sukňu a odišla k dverám.
Ja zase v prekvapení z rýchleho konca som začal s panikou riešiť ako schovám pred upratovačkou môj nabombovaný penis. O tom, že som vyzeral ako po maratóne, ani nehovorím.
Nejako som to zvládol a vrátil sa do kancelárie.
Všetko sa v práci, zase dostalo do normálu a pomaly sa blížilo naše posledné sexuálne stretnutie.
Ako to býva, tak na každého raz dôjde. Tak aj prišlo na našu šéfku. Jej správanie k podriadeným bolo nekompromisné. Asi to tak musela robiť, keď pri svojom výzore chcela dosiahnuť rešpekt.
Proste, keď niečo niekto pokazil, niesol za to plnú zodpovednosť.
Raz si takto vyšliapla na majiteľovho kamaráta, ktorého zamestnal zo starej známosti. Zamestnanec to nebol vôbec dobrý a robil veľa chýb, čiže bola v práve.
Samozrejme sa to otočilo voči nej, keď išlo o kamaráta z detstva.
Ja som bol zhodou okolností pri tom, lebo sa to týkalo aj môjho projektu a tak som sa jej zastal a pravdepodobne som jej zachránil miesto.
Jej reakcia bola pre mňa prekvapenie. Keď prišla poobede za mnou do kancelárie, najskôr ma upozornila, že ona takúto pomoc nepotrebuje, ale nakoľko som jej zachránil miesto, mám šancu na nejaký na prvý a posledný benefit.
Nevedel som úplne, čo tým myslí, ale odhadol som to na jej známu hru.
„Dobre“ odvetil som. „Teraz chcem rozhodovať ja“ dodal som.
Zostala trocha prekvapená.
„Dobreee? Čo tým myslíte?“ prvý krát v živote asi nepokojne zareagovala.
„Teraz si klaknete, vytiahnete môj penis a vyfajčíte ho pomaly jemne až do konca. A zamknete dvere“ dodal som s úsmevom. V duchu som si myslel, že od teraz to budem riadiť ja a možno sa jej to aj zapáči.
Jej strohý výraz sa vrátil. Zamkla dvere, kľakla si predo mňa a začala ma fajčiť.
Išlo jej to veľmi dobre, ale teda o jemnosti sa hovoriť moc nedalo a postupne prešla k jej bližšiemu štýlu.
Najskôr chytila môj miešok a celý si dostala do úst, ten ťah bol neznesiteľný, ale zároveň vzrušujúci. Vedela, ako z bolesti vytiahnuť slasť.
Potom si ich vytiahla z úst a poriadne ich zatiahla, zároveň si vložila do úst môj penis.
Jej ťah bol silný, cítil som sa ako vo vákuovke.
A na to začala robiť krásne dlhé ťahy, takže netrvalo dlho a už som jej striekal do úst.
Všetko prehltla, trocha sa upravila a pozrela na mňa.
„Takýto benefit som nemyslela, ale keďže som to nezadefinovala presnejšie, tak čo poviem to splním.“ a odišla.
A toto bol náš posledný sexuálny stret. Možno už nechcela hrať hru s niekym, kto nalomil jej ani neviem definovať čo.
Od vtedy bol náš vzťah čisto pracovný a v ničom sa nelíšil od ostatných. Pár krát som si vyčítal, že som si pokazil zdroj sexu na pracovisku, ale nikto nevie kam by to prišlo a robiť otroka tiež nie je môj naturál.
Ale s odstupom času to môžem ohodnotiť ako celkom fajn skúsenosť.
Bola to útla ale tvrdá žena, ktorá milovala bolesť.
No a keď odišla po dvoch rokoch na centrálu našej firmy robiť hlavnú riaditeľku bolo to v tichosti a bez rozlúčky. Na druhý deň som si na klávesnici našiel kovový análny kolík (dúfam, že to upratovačka nevidela :))