Ticho

Sú chvíle, kedy obaja mlčia a napriek tomu je v miestnosti cítiť napätie. Nie je to nepríjemné ticho. Skôr naopak. Je husté, pomalé a zvláštne živé. Dvaja ľudia stoja blízko seba a obaja vedia, že sa niečo deje aj napriek tomu, že to nikto priamo nepomenoval.

V takom tichu vystúpia do popredia veci, ktoré by inak zanikli. Pohľad, ktorý sa zdrží o trochu dlhšie. Neistý úsmev, ktorý sa objaví a hneď zmizne. Pohyb tela, ktorý nie je úplne náhodný. Každá maličkosť má zrazu váhu.

Slová v takých momentoch často pôsobia rušivo. Akoby niečo kazili. Ticho necháva priestor pre predstavy. Pre otázky, ktoré zostávajú nezodpovedané. Pre pocit, že medzi dvomi ľuďmi prebieha akýsi neverbálny rozhovor.

Vzdialenosť medzi telami sa stáva citeľnou. Stačí pár centimetrov a atmosféra sa zmení. Nikto sa nikam neponáhľa. Čas sa akoby spomalí. Vníma sa dych, pohyb, prítomnosť toho druhého. Ticho tieto veci zvýrazní oveľa viac než akékoľvek flirtovanie.

Práve v tichu sa často ukáže istota. Nie tá hraná, ale pokojná. Taká, ktorá nepotrebuje pozornosť. Taká, ktorá jednoducho je. A tá má prekvapivo silný erotický náboj.

Erotická atmosféra vznikajúca v tichu nemá jasný začiatok ani koniec. Neobjaví sa náhle. Skôr sa pomaly vkráda medzi pohľady a pohyby. A často práve preto pôsobí intenzívnejšie než čokoľvek vyslovené nahlas.

Ako vnímate takéto tiché chvíle vy?