Raz dva raz

"A čo ty,už ťa dnes niekto vytočil?"..alebo
"A čo ty,už si dnes vytočil svojho amatéra/ amatérku?..."
Tak podobne znejúcimi otázkami sa často končia blogy.Tentokrát nimi začínam.

"Tak čo už ťa niekto dnes vytočil ?"

A nemyslím tým slovnú vývrtku,keď je už tlak príliš veľký,ventil povolí a je z toho tichá domácnosť.. Mám na mysli to vytočenie,keď sú páni za gentlemanov, oblečení v oblekoch,frakoch či smokingoch alebo iba doma v teplákoch v rámci predohry prídu k dáme, ponúknu jej rameno a vyslovia tú čarovnú vetu:
"Smiem prosiť?"
Dáma sa ostýchavo postaví,podá svoju nežnú rúčku a vykročí na tanečný parket,chytiac sa pána za ponúknuté rameno. A tam na parkete ju muž vedie v rytme hudby alebo v rytme sebe vlastnom.

Milujem,keď vie muž viesť, držať rytmus,vtedy ani partnerka nemusí byť zdatná tanečnica.Milujem ten pohľad na muža pri tanci.Ten vzpriamený postoj,napnuté svaly,ruka okolo pása partnerky,ktorá ju pevne drží a vinie k sebe.Ona vie,že sa môže bezpečne vznášať a nechať sa unášať vírom ich spoločného tanca.A vtedy,keď má partnerka podobný drive ako jej partner,je to zážitok nielen pre oboch tanečníkov,ale aj pre toho,kto len sedí na stoličke a pozoruje ich s diaľky.

Nie každý má zmysel a cit pre rytmus.Niekto si ide svoje bez ohľadu na to čo sa ozýva z reproduktora,niekto zvládne len niečo pomalé z nohy na nohu,niekto sa tvári pri tanci ako trpiaci mladý Werther a vrchol je keď si každý z páru ide svoje.Ale keď niekto vie kedy spomaliť ,kedy zrýchliť,kedy pritlačiť partnerku k sebe je pravým tanečným mágom.

No a potom je tu ešte jeden druh tanečnej mágie(alebo žeby ten istý?🤔) S pomalým začiatkom,zbesilým tempom uprostred a postupným uvoľnením na konci...

A teraz tradičná otázka na koniec.Páni aký je váš rytmus?Raz,dva raz..alebo dva dlhé a jeden krátky a rýchly?