Susedské drby

Drby,tie sa šíria veľmi rýchlo.A tie susedské,ešte rýchlejšie.Na jedom konci ulice si niekto prdne a v tej chvíli to na druhom konci smrdí.

Keď vám jedného dňa prídu namontovať vonkajšie rolety,v tom momente na chodníku,hneď oproti vášmu domu,už stoja v strehu susedské hliadky.Stoja a hodnotia,ako sa vám tie rolety nehodia.A potom neskôr,keď tie rolety nevytiahnete presne ráno o siedmej,vás ohovoria v miestnych potravinách, že dlho spíte a podajú hlásenie vaším rodičom ako dlho, ten a ten, skúmal mandle ich dcérenky pod lampou pred ich domom.

Miestom,kde nové drby vznikajú a tie staré sa rýchlo širia,bol vždy nedeľný futbalový zapas,na miestnom futbalovom ihrisku.Tam som sa ako mladá žabka tvárila,že fandím našim,ale v skutočnosti som s kamoškami slintala nad chlpatými nohami mužstva zo susednej dediny. Samozrejme na pretras prišli všetky miestne klebety,kto s kým,kde a ako.A na druhý deň, miestne tamtamy rozniesli,kto si akú opicu priniesol domov z ihriska.

Záver víkendu sa vždy konal večer v miestnej krčme pri pive.Bez susedských hliadok v oknách, sledujúcich koľko toho kto vypije,sa to ako inak nezaobišlo.O niekoľko dní sa ku mne donieslo, že vraj ma ten a ten obťažoval a ja som mu strelila za ucho.

A v pondelok ráno?Šup,šup do práce.Kolektív na deväťdesiat percent ženský, takže vám nemusím veľa opisovať a popisovať,akou rýchlosťou sa drby šírili tu.

Vlastne sa s nimi stretávame všade a po celý život.Či už sa šíria verejne z uška do uška alebo natajňáša kadejakými potrubím a tvária sa že,neexistujú.Vedia byť nevinné,ale aj ublížiť.Ruku na srdce,kto z nás občas nepriloží ruku k dielu?