Ja v mužskom svete

Mala som šťastie – narodila som sa pomerne pekná. Ten zvyšok som si však tvrdo odmakala. Pracujem na vyššej manažérskej pozícii v mužskom svete a nemusela som nikomu podržať, aby som sa tam dostala. Žiadny šéf, žiadny obchodný partner, žiadny „priateľský“ večer v hoteli. Len tvrdá práca, disciplína a chuť byť najlepšia. Každý deň sa stretávam s cudzincami – investormi, partnermi, riaditeľmi z celého sveta. Bavím sa s nimi profesionálne, pokojne, s úsmevom, ale bez najmenšej slabosti. Neobliekam sa vyzývavo. Volím elegantné, dobre padnúce veci, ktoré zvýraznia moju ženskosť, ale zároveň kričia „som tu kvôli biznisu, nie kvôli tvojmu vtákovi“. A verte mi – viem presne, čo si o mne muži myslia. Vidím to v ich očiach. Vidím, ako sa im pohľad na chvíľu zdrží na mojich prsiach, na zadku, na nohách. Viem, že by ma najradšej ohli cez konferenčný stôl a pretiahli poriadne, až by som stonala ich meno. Cítim to v ich stiskoch ruky, v tom, ako sa nakláňajú bližšie, ako sa usmievajú o niečo širšie. Ale ja mám doma svojho úžasného manžela. A ten dostáva všetko, čo vo mne horí. On vie, aká som v posteli – chamtivá, mokrá, divoká, keď sa rozbehnem. On vie, že pod tou elegantnou sukňou a blúzkou sa skrýva žena, ktorá vie, čo chce, a vie to aj poriadne vziať. Som si vedomá svojej ženskosti aj svojej zraniteľnosti v tomto svete. Viem, že stačí jeden nesprávny signál a muži to okamžite využijú. Ale mám aj svoju slabosť – ženy. Tie pravé, jemné, lahodné ženy. Keď vidím krásnu ženu s mäkkými krivkami, dlhými vlasmi a tým správnym pohľadom, niečo vo mne sa rozhorí. A áno, párkrát som sa v živote neudržala. Boli chvíle, keď som podľahla – keď som sa ocitla s inou ženou v hoteli po pracovnom večeri, keď som ju vliezla jazykom medzi nohy a cítila na jazyku tú sladkú, slanú chuť jej mokrej pičky. Keď som ju lízala pomaly, až sa triasla a stonala, a ja som bola úplne mokrá len z toho, ako veľmi som to chcela. Neľutujem ani jednu z tých chvíľ. Milujem mať na jazyku chuť ženskej pičky. Je to niečo úplne iné ako muž – jemnejšie, intenzívnejšie, viac citlivé. Je to moja slabosť a ja ju prijímam. Napriek tomu som v práci vždy držala hranice. Nikdy som to nepoužila na kariérny postup. Nikdy som sa neposrala hore cez posteľ. Cez všetku ženskosť, cez rodinné starosti, cez mesiace, keď som bola unavená, keď som mala PMS, keď som mala doma choré dieťa – ja sa z ničoho nerozpačím. Idem dopredu. Hovorím jasne, rozhodujem tvrdo, vyjednávam bez emócií a keď treba, viem byť aj chladná ako ľad. Lebo viem, že moja hodnota nie je medzi nohami. Je v mojej hlave, v mojej disciplíne a v tom, že sa nebojím stáť proti mužom ako rovnocenná. Videla som na vlastné oči, ako moje kolegyne mali príležitosti, ale odmietli ich. Mali vzhľad, mali schopnosti, ale báli sa, že ich niekto bude považovať za „tú, čo sa posrala hore“. Báli sa klebiet, báli sa, že ich niekto bude chcieť vymenovať za sex. Tak radšej zostali na mieste. A potom sa čudujeme, prečo ženy v priemere zarábajú menej. Ja sa nebojím...Som žralok v mužskom svete. Áno, mám svoju slabosť pre ženy a občas som jej podľahla. Ale to ma neurobilo slabšou. Naopak – viem, kto som, viem, čo chcem, a viem si to vziať bez toho, aby som sa za to hanbila. Nepoužívam svoju sexualitu na kariéru. Používam ju tam, kde chcem – doma s manželom, alebo v tých zriedkavých, horúcich momentoch s tou správnou ženou, ktorej chuť mi stále zostáva na jazyku. Preto keď vidím v správach ďalšie štatistiky o gender pay gap, len sa pousmejem. Nie je to o diskriminácii. Je to o strachu. O tom, že mnohé ženy sa boja ísť do boja v mužskom svete s plnou silou – lebo sa boja, že ich niekto bude chcieť za to „odmeniť“ medzi nohami. Ja som si vybrala inú cestu. Tvrdú prácu. Sebavedomie. A slobodu byť tou "chamtivou" silnou ženou, akou chcem byť – aj keď občas podľahnem tej sladkej chuti medzi ženskými stehnami. Som úspešná nie napriek tomu, že som žena. Som úspešná práve preto, že som silná žena, ktorá sa nebojí byť ženou – aj v svete, kde mnohí muži stále čakajú, že sa niekedy zlomí. A ja sa nezlomím. Nikdy.