Vymyslený príbeh-pokračovanie

Znova ma môj Pán povolal do služby . Chcel skontrolovať , ako sa o seba starám. Neubehol ani týždeň , ako som dostala lekciu a ešte stále neviem , čo tak môjho Pána veľmi nasrdilo . Bože , čo mu odpoviem , keď sa ma na to spýta , zase ho len naštvem . Nechcem ho už

naštvať , chcem ho potešiť , chcem mu urobiť radosť , chcem aby pocítil moju náklonnosť a to ako si ho nesmierne vážim . Ale ako to urobiť ? Vo všetkom mu vyhoviem , ale čo ak sa ma opýta , či už som prišla na svoje pochybenie?. Musím si vymyslieť nejakú univerzálnu odpoveď . “No subinke v službe neprislúcha komentovať Pánove činy a rozkazy “, to by mohlo zabrať. Starostlivo si kontrolujem hodinky , aby som nemeškala ani minútu ale aby som ani o minútu neprišla skôr. Každé zaváhanie môže

Pána naštvať a trest ma neminie . Je to ten istý byt ako minule , tak stojím pred dverami , a mám ešte tri minútky , aby som mohla zazvoniť .

Dvere sa rázne otvorili a v nich sa zjavil môj Pán.

- Pekný deň prajem Pane , som tu ako si si želal .

So sklopeným zrakom som sa sa snažila dať najavo svoju radosť , že ho opäť

vidím a počujem. Vošla som do dverí a pán sa ku mne prihovoril:

- Tak , ako si sa správala , počúvla si čo som ti kázal? , vyzeráš celkom k svetu , ukáž , nech si ťa poobzerám.

Cítila som na sebe Pánove prenikavé oči , spokojne pokyvkával hlavou a ja som sa neopovážila dvihnúť svoj zrak . Mala som na sebe čipkované spodné

prádlo , tyrkysovej farby , čiernu úpletovú sukienku nad kolená a bledomodrý rolák bez rukávov so šedým svetríkom , hnedé samodržiace pančuchy so širokou čipkou , čierne čižmy nad kolená a šedú bundu s umelou kožušinou . Na tvári jemný make up a jemný parfém s kvetinovou vôňou . Moje dlhé vlasy boli zviazané do vrkoča .

- Správala som sa slušne , neurobila som Vám žiadnu hanbu , a vo všetkom som Vás poslúchla Pane , naozaj , budete spokojný .

- A čo tie vlasy? , vieš, že sa rád v nich prehrabávam , to čo má znamenať?

A v momente ma potiahol za vrkoč , až mi zapraskalo v krku.

- Prepáčte mi Pane , už sa to nestane , hneď to napravím ....odpustite mi prosím ....

Sponka povolila a moje vlasy po pás mi zakryli tvár , lebo ešte stále som mala sklopený zrak a hlavu v predklone.

- Priprav sa......iba zhoď bundu a vyzuj sa, dnes budeš bosá !

- Áno pane.

Môj Pán si sadol do pohodlného kresla ako minule a zapol si televízor , a ja som postrehla

, že ten starý ošarpaný stôl niekam z izby zmizol . A po Pánových gorilách ani stopy . Vydýchla som si , že aspoň sa mi ten zážitok nebude pripomínať .

- Vieš čo máš robiť?

- Áno Pane .

Hneď som si sadla na kolená na zem , k nohám môjho pána . Prehrabával sa mi vo

vlasoch a sem tam ma za ne jemne potiahol . Díval sa na televízor a ja som mlčky so sklopeným zrakom čakala na jeho želania . Neopovážila som sa ani ozvať k Pánovi a ani na neho pozrieť , a už vonkoncom mrknúť na televízor . Odrazu zahrmelo izbou:

- Tak dvihni si sukňu a stiahni si nohavičky , chcem skontrolovať ako si sa o seba starala !

Bez otáľania som poslúchla a otočila som sa zadkom k svojmu pánovi . Kľačala som

na

štyroch a hlavu som pritlačila k zemi. Bože , len nech je spokojný ,

naozaj som sa snažila , ale týždeň je naozaj na také poranenia málo .

Priložil na môj zadok ruku a hladil ma , až prešiel k mojím modrinami posiatym rodidlám . Stíšil televízor a nastalo hrobové ticho. Oblial ma nevýslovný strach , až som zvlhla . Čakala som, že vnikne do mňa prstami ale neurobil to a stále ma iba hladil . Začala som sa triasť na celom tele , nemohol to nepostrehnúť a po tele sa mi vysypala husia koža .

- Neboj sa , som spokojný .....naozaj si sa starala o seba , onedlho budeš v poriadku......a teraz sa obleč a na miesto!

- Mimochodom.....kto je tvojim Pánom?

Zahrmelo izbou a ja som nesmelým hlasom vyhŕkla :

- Vy , Vy Pane , Vy ste mojim Pánom , jediným , ktorého nadovšetko milujem .

Objala som Pánove nohy a pritisla som sa ako sa len dalo . Môj pán to ocenil a pohladil ma po vlasoch , ja som potichučky šepkala :

- ďakujem Pane , ďakujem , ďakujem , .........ďakujem.....

Milujem ruky môjho pána , aj keď ma trestajú ale aj keď ma hladkajú , chcem ich bozkávať a maznať sa s nimi . Neopovážim sa však , pokiaľ to sám nebude chcieť . Odrazu som začula , ako môj Pán niečo vytiahol z igelitovej tašky .

- Môžeš sa pozerať na Pána a kľakni si !

Vystrela som sa a zdvihla som zrak . Môj pán držal v ruke obojok . Je z čiernej kože ,

ani úzky a ani príliš široký , krásne vybíjaný s jemným vzorom ,

skrátka , je nádherný. Moje oči zažiarili a ja som vedela , že som bola povýšená , lebo Pán prikývol hlavou , usmial sa na mňa a obojok mi jemne pripol na môj krk. Neprestávala som ďakovať a bozkávala som

Pánovi ruky . Obliala ma nevýslovná radosť a pociťovala som šťastie ,

lebo som vedela , že keď pán obdaruje svoju subinku obojkom , je to pre

ňu najvyšším vyznamenaním a ocenením . Položila som si hlavu do Pánovho lona a on ma nežne hladil po vlasoch .

- Teraz ťa prepúšťam zo služby , môžeš odísť , .....a vieš ako sa máš správať a čo sa Pánovi páči?....................tak mi neurob hanbu, rozumela?

- Áno Pane , všetko som sa naučila , budete so mnou spokojný , môžem sa niečo opýtať Pane?

Pán súhlasne prikývol , a ja som si položila ruku na krk :

- Môžem si ho nechať Pane?

- Je tvoj! .......staraj sa o neho , a vždy ho nos do služby !....ak budeš

poslušná ako dnes , možno od Pána dostaneš aj iné dary .......a teraz už choď!

- Ďakujem Pane , ste ku mne láskavý a dobrý , milujem Vás Pane.

Obula som sa hodila na seba bundu a Pán mi otvoril dvere ,hneď zo mňa vyhŕklo :

- Pekný zvyšok dňa Vám prajem Pane a teším sa na ďalšiu službu Pane.

Dvere sa zatvorili a ja som ešte stále hladila obojok na mojom krku . Nedám ho dole , aj keď ľuďom na ulici budem pripadať divne , je predsa od môjho Pána . Toto som naozaj nečakala , môj Pán ma má naozaj rád, je starostlivý a aj ma obdaroval . Som spokojná . Som na seba hrdá a aj patrične pyšná .