Keď nemám čo povedať...

Keď nemám čo povedať, tak som zvyčajne ticho..., aspoň
väčšinou sa tým riadim.., lenže táto zásada by v poslednej dobe mohla zapríčiniť aj moju nemotu.., tak ju teraz asi predsa len poruším..

Život so mnou mnohokrát vybabral, ako asi s každým.., no myslím, že som to zvládol celkom so cťou..., vlastne by som mohol byť s ním aj celkom spokojný.., ale ja som chcel viac.., chcel som byť aj
"šťastný", nielen spokojný..., a chýbalo k tomu tak
"málo".., aspoň si to myslím.. Partnerka, ktorú by som miloval, a ktorá by milovala mňa.. No ale zase, povedzme si na rovinu. Aká je asi pravdepodobnosť, že sa vo vesmíre, pri jeho nekonečnosti v priestore a v čase,
práve na Zemi, práve teraz, na jednom miestečku stretne tá pravá množina atómov,
kvarkov, leptónov, bozónov a ešte neviem akých -ónov s tou vyvolenou množinou podobných častíc??? Je jasné, že takáto pravdepodobnosť je nulová... Šťastie je asi nejaká nedefinovateľná, virtuálna, prchavá veličina, ktorá neustále mení
svoj stav, tvar a zloženie, a preto jej existenciu dokázať je asi nemožné...

Takže problém bol vlastne vo mne.., až teraz si uvedomujem,
že som sa usiloval o nemožné.., no aspoň som sa o to pokúsil.., nevadí, v podstate som dosiahol veľmi veľa, takže relatívne som spokojný.., aj keď, ale.., kruci, fakt sa to nedalo???

čafte, tak o rok som tu zas, teda ak dožijem a bude čo piť..., snáď už budem mať čo povedať..., nie ako dnes...

Pekný večer všetkým a vy, čo máte s kým, tak vypnite compy a prášte do postele...