George

Hnedé zreničky sa stiahli a oči nám sčerveneli od dymu.
Sedeli sme na záchode, myslím, že to bola Sandlot avenue. Fajčili sme v tej malej miestnosti asi dvakrát jeden meter a vyfukovali dym von oknom.
"Vieš, nemyslím si, že všetko čo urobíš, je zlé alebo opovrhnutia hodné. Možno môže byť, ale nemusí. Ak si zoberieš, že niekedy cítiš veci úplne inak ako potom, nie je to zlé."
Sedel som tam s chlapom menom George. Bol to môj spolubývajúci. Mal hlavu plnú takých ponaučení, poloprávd alebo názorov, o ktorých si myslel, že boli správne. Bol o tom doslova presvedčený. Bol veľmi nadaný. Mohol robiť hocičo a bol by v tom úspešný. Išlo len o vec rozumu. Ak chceš byť spisovateľ v neustálom delíriu, nemôžeš zodpovedne pracovať. Ak chceš mať zodpovednú a cieľavedomú pracu, nemožeš sedávať pri stroji a pive do tretej rána.
"Adam, ak chceš od života viac, musíš si stanoviť vyššie ciele, začať sa správať zodpovedne. Ak nechceš, pi ďalej, buď nezodpovedný, neocenený a možno to raz niekam dotiahneš. Obe strany sú tak päťdesiat na päťdesiat."
Potiahol som si z cigarety a zamyslene sa pozrel do jeho očí. Otočil do seba pohár vína a položil ho na okenicu.
"Musíš sa rozhodnúť, či chceš jedno alebo druhé. Nedá sa ísť oboma smermi naraz", povedal mi tak otcovsky.
Ako mladší som mal ideály, hrdinov a postavy, podĺa ktorých som žil a snažil sa riadiť smermi akými by som mal ísť. Neskôr som pochopil, že to takto nejde. Napríklad ak váš vzor opustí kapelu z "príjemných" dôvodov alebo zistíte, že Santa klaus je len prezlečený sused, ktorý víkend čo víkend ožratý grcá za rohom vášho domu.
Ideál je ideál. George ma naučil, že by som sa mal zariadiť podľa seba a všetko časom príde.
"Ak si aj zvolíš prácu, ktorá ťa nebude baviť a budeš sa v nej cítiť navyše, ona jedného dňa skončí. Celý život je o skúšaní niečoho neznámeho. Musíš veci spoznať, aby si vedel, čo je pre teba a čo nie. Iba ak to skúsiš, budeš vedieť", povedal a spláchol záchod, v ktorom plávalo už asi šesť rozmočených cigaretových filtrov. George bol chlap, u ktorého každý večer spala iná. Rannú kávu si robil niekoľkokrát so Španielkou, Angličankou alebo Taliankou.
"Adam, pokiaľ to nikdy neskúsiš, aj dobré, aj zlé, nikdy nebudeš vediet, či je to to pravé pre teba.
Nenechaj sa odradiť a skúšaj všetko, čo život ponúkne", kamarátsky ma potľapkal po pleci a pre dnešný večer sme sa rozlúčili.
Možno by som mohol o ňom napísať niečo zlé, alebo naopak dobré. Napísal som však iba niečo, čo ma zaujalo.
O niekoľko dní sa Geroge vytratil z bytu a už som ho nikdy nevidel. Neviem, čo sa s ním stalo, no všetko čo mi kedy povedal, som si uvedomil až tu.
LITTLE ROUND CEMENTERY. Stál som nad jeho náhrobkom s kvetinami a premýšľal, čo sa asi tak mohlo stať. V jeho prípade sa mohlo stať všetko od výhry v jackpote, prehýrených nocí plných štetiek, až po úplnú chudobu. Ale viem to isto. On si buď jedno alebo druhé užil naplno a bol šťastný z každého okamžiku tak, ako to učil mňa. Položil som mu tam kvety, zapálil sviečku a v kabáte, pod ktorý mi podfukoval vietor, som odišiel hľadať svoje šťastie.

Adam Gabriel