Jednoducho šťastie....

" Idem na poštu!" zakričala som na kolegyňu a narýchlo zabuchla za sebou dvere. Bol krásny jesenný deň, doslova som sa tešila von na maličkú prechádzku. Vetrík objímal moje líca a slnečné lúče sa štekliac dotýkali mojej tváre. Užívala som si jesennú pohodu. Vtom som ho zbadala. Kráčal oproti mne svižným krokom. Na sebe mal bezpečnostnú vestu a v ruke bielu paličku. Kráčal úplne na kraji chodníka. Zručne manipuloval paličkou, čo mu umožňovalo rýchlu chôdzu. Obrubník, cesta.. obrubník, cesta.. obrubník, cesta. Uhla som sa, aby som nezavadzala v jeho trase, ale keď prešiel, zamyslela som sa.

"Aký je život v tme?"

Aké mám šťastie!! že vidím slnečný lúč predierajúci sa cez koruny opadaných stromov, aké mám šťastie, že môžem cez objektív zachytávať okamihy všetky, aké sa naskytnú.. aké mám šťastie, že tie erotické vidím nielen ja, ale aj vy a že niektorým sa aj páčia .. aké mám šťastie, že odozvy si môžem prečítať.

pekný deň všetkým tres