Sviatočný večer ... Dada zapaľuje sviečky.
Deti sa okolo nej tmolia a tichúčko pustené koledy dotvárajú vianočnú atmosféru. Všade je vôňa vanilky, kapustnice, hríbov a rýb.Čakajú už len na Martina, keď vtom zvoní telefón.
Dvíha sluchátko. Prosím??" , na druhej strane nič iba ticho. "Omyl", pomyslela si a ďalej sa venuje sviatočnému prestieraniu.
Cŕŕŕn cŕŕŕn, ozýva sa onedlho telefón znovu. Tentoraz sa ženský hlas na druhej strane linky pýta:" je, Martin doma?"
"Martin slúži, mám niečo odkázať?"
Opäť ticho. Tu tu tu....
Dada krúti hlavou, nemá čas ani chuť sa tomu venovať.
******
Darčeky rozbalené, deti pospali ... unavená Dada si sadla k rozžiarenėmu stromku a vychutnáva vôňu ihličia."Čo to do pekla malo znamenať na Štedrý deň??" Čo je to za ženskú???"
"Nebudeš to riešiť a basta!" Povedala si nakoniec sama sebe.
Ich manželstvo aj tak dávno pokrivkáva.
Martin sa rád a často díva na dno pohárika. Vlastne jej je jedno, či nejaká ženská je alebo nie je.
*****
Martin stoji pred zrkadlom a chystá sa do práce. Dada ho kútikom oka nenápadne šmíruje.
" Už by aj stačilo tej voňavky, bude smrdieť ak kurvin kufor, " v duchu si ťuká na čelo. Má jasno, už nemá ani najmenšie pochybnosti o tom, kto je tá žena....
"Prečo sa však tvári akoby nič?"
"Herec je to!!" kľudne ma pobozká na rozlúčku: Ahoj, zlatíčko, tak večer." Srdce jej zovrelo, predsa ho má len rada.
******
Prešlo pol roka, doma je všetko naoko v poriadku, len ona vie, že nie je. V práci - uhorková sezóna, ale musí tam trčať.
Otvára stránku s inzerátmi.Jeden ju zaujal. Podaný bol dávnejšie, ale tomu nevenuje pozornosť. Rozochvela struny klávesnice a píše. Kratučkú vetu: " spĺňam podmienky:"
V podstate ani nečaká odpoveď - gesto z nudy.
Na druhý deň ju v schránke čaká odpoveď. Počiatočnú bázeň vystriedala zvedavosť. Stretli sa, raz.. dvakrát... trikrát .. už to ani nepočítala, býval kúsok od nej mohli sa vidieť kedykoľvek. V ten deň si obliekla čierne priliehavé šaty a pod ne obliekla iba samodržky, inak úplne nič. Hotová Eva pomyslela si. Prešla tak tie dve či tri ulice, ktoré ich od seba delili. Už ju čakal.
"Á malé spoločenské, : usmial sa Noro. Vtiahol ju do kúpelne. Postavil sa za ňu a začal ju bozkávať na krku, pričom sa díval do zrkadla. " Chcem si zapamätať túto chvíľu," zašepkal. Prešli do izby, sťahuje z nej šaty.
- " Ty takto chodíš po ulici? "
- " Nóóó," žažmurkala očami a usmiala sa.
- " Nemrava!!, " zvalil ju so smiechom na posteľ a začal vášnivo bozkávať a milovať.
*****
Zatiaľ Martin doma prehrabával Dadine veci, našiel lístok pre jej milenca zabudnutý vo vrecku blúzky. Zúril. Vyhadzoval jej to na oči. Ona však mala jasno.
*******
Rozviedli sa kultúrne, bez ceremónií - po vzájomnej dohode.
Ešte ju pozval na kávu. " Prečo si nepovedal, že mám milenca, keď sa na to právnička spýtala? "
- Aj ja som mal," sklopil oči.
Minúty pravdy .... nepovedala mu, že to vie.
Tres