rozbité vázy...

Stála som v obchodnom dome. Dívala som si rôzne obrázky, také tie čačky mačky do bytu, chcela som si kúpiť vázičku.
Tak ma napadlo, že aj ľudské vzťahy sú také vázy.. krehké, zaprášené, číre, s kvietkami, porcelánové, sklené a neumysli pán Boh aké ešte.

Dávame do nich kvety, tešíme sa ich vôni. Vymieňame vodu, aby nám kvitli.
Len niekedy nepochopím, načo niekto pchá do vázy kvety, keď ju vzápätí hodí o zem.
A či taká zlepená váza má ešte vôbec cenu.
Či lepidlo dôvery nie je pridrahý luxus.