nad šálkou kávy...

káva kávička kávičkári.. jej omamná vóňa ti vojde do nosa a už ťa nabáda ucítiť na jazyku horkastú plnú chuť nápoja. Niekto s cukrom - niekto bez, ďalší má rád k nej cigaretku či zákusok doýkajúci sa podnebia, putujúc k chuťovým pohárikom, zatiaľ čo kovový chlad lyžičky pomaly hladí jazyk a burcuje chute.
So šľahačkou - bez sľahačky, s mliekom, presso, turka.. kávičky od výmyslu sveta.
Spájajú ... spájajú kamarátky, ktoré si prišli spolu prehovoriť či milencov držiacich sa za ruky, objímajúcich sa pritom očami.

A tak tu sedím nad šálkou kávy a rozmýšľam . V duchu si premietam krásne chvíle, aj keď tých ťažkých bolo ďaleko viac, predsa tie krásne vždy vyplávajú navrch ako pena na káve a škatedé ostávajú na dne šálky ako sós - treba ho vyhodiť a spláchnuť.

Prižmurujem oči, špúlim ústa, jemne fúkam, čerím hladinu - vytváram obrazce. Čo obrazec, to predstava, spomienka, nápad, pousmiatie. Slnečný lúč ma šteklí na líci a ja som vďačná za túto chvíľu pokoja, kým si vypijem svoju šálku ... aj život je taká šalka kávy, pime ho po dúškoch a s chuťou až do dna.