ranný pohľad z okna

Ráno som si sadla k stolu, ako v každé iné ráno nasadiť šošovky.
"Vonku je hnusne, asi bude aj riadna zima," pomyslela som si.
Očkom som hodila von oknom a zbadala som dievčatá.
Jedna dobieha ďalšie dve. Keď ich dobehla, vytvorili celok. Dve tmavovlásky
v rifľových bundičkách po krajoch a v strede blondínka v ružovej bundičke.
Kráčajú hore kopcom. Tri školáčky s ruksakmi na chrbátoch. Vietor im
bezstarostne povieva vlasmi.

Od ružovej bundičky sa odrážajú a opäť sa na ňu ukladajú, krásne, zdravé, dlhé.
Svietia do diaľky ako obilné pole, keď sa vlní vo vetre. Na chvíľu som sa oddávam predstavám,
ako rastú ako s menia na ženy, matky, starenky.

Čo všetko ich v živote čaká? V tejto chvíli ešte netušia, čím si budú musieť v živote prejsť,
až kým zostanú niekde na posteli bezvládne samy.
Spokojne kráčajú do kopca s ruksakmi a desiatou od mamy.
Krásny obraz pokojného rána.