svoje dni ..

každý mávame svoje dni .. ženy, muži, ba aj deti ... niekedy by sa človeku chcelo, všetko vrátiť späť, ale čas je neúprosný nedá sa ... ani by to nebolo správne ... ale aj tak keď vidíš podobnú situáciu, podobný okamih niekde inde ako u seba, tlačia sa ti slzy do očí .. v takých chvíľach je neoceniteľné, keď ta niekto hladi po tvári, hltá ťa očami a tíško šepká : "Máša, neplač, neplač...", potom ťa stisne vo svojom láskavom náručí a povie : Alebo plač, plač, ak sa ti uľaví. " Slzy sa kotúľajú a hrdlo stíska zvieravý pocit.

Ostali spomienky, nie vždy idylické, ale predsa tie dobré prevládajú a ten divný pocit, že Ťa už nikdy neuvidím a viac ako kedy predtým si uvedomujem, že každý začiatok má aj koniec a že v živote je najdôležitejšie tráviť čas s tými, ktorých milujem, lebo čas nášho času sa každým dňom kráti.