Tridsať sekúnd a dosť

Horor, zdá sa. Bola som na prechádzke na mieste, kde je také ticho, že počuť padať list. A šum myšlienok. Preferencie sa menia, ale nie vo všetkom. Odjakživa mám radšej prírodu, než miesta naplnené hlučiacimi ľuďmi. Akurát, v tom tichu dnes, by sa mi zišiel ozbrojený strážca, lebo z ticha trčal medvedí ňufák. A môj veľký strach znásobila "vhodná" kniha. Akože, Priepasť. Doteraz mi ani jedna nehovorila: skoč, ale čo keby?

Pôvodne som chcela o tom, že nie každá potrebuje pol hodiny smiešnych pohybov, aby nastalo uspokojenie. Pretože čas sa má počítať od predohry, nie? Ako je to vlastne? Čo je uspokojivý sex?