Snežienky...

Evokujú vo mne veľa spomienok.
Biele krásne kvietky so zeleným okrajom, ktoré babičky predávali hocikde pod bránou. Krojované ženičky v širokých čiernych sukniciach v "ručniku" so zrobenými rukami a plným košom snežienok. Hlávka vedľa hlávky. Až sa ti núkali samé. "Kúp si ma, kúp si ma", akoby hovorili nežnou rečou.
A potom tu boli snežienky na MDŽ. V starej práci mala hŕstka " našich chlapov" krásny zvyk. Nakúpili veľkú krabicu snežienok, kytička vedľa kytičky sa tam na nás usmievali, ako kráčali od ženy k žene a obdarovávali nás.
Ale najkrajšie boli snežienky mojej babičky. Keď som vyšla na priedomie objavila sa predonou medzi dvomi mocnými veľkými orechmi biela krásna snežienoková perina.
Kvietok vedľa kvietka. Biela lesná nádhera.
No a potom Sneženky a machri... Tak čo nazbierame si snežienky?