Najhoršou vecou čo sa mi mohlo udiať v tej dobe, čo som ani sem nechcela písať, bola návšteva gynekológa po prvýkrát. Viem že baby o tom nepíšu moc, ale v mojom prípade to bolo maximálne trápne, a keby len trápne..
Vedela som vtedy že idem na kvázi prehliadku, ktorá by mala byť klasická. Aj som si vravela veď ma len skontrolujú a čo by to iné malo byť. No mýlila som sa veľmi. Moji rodičia samozrejme o tej prehliadke vedeli, aj to plánovali lebo boli za Gynekológom a v rámci toho že mám hendikep, oni neboli presvedčení či som vlastne po tej sexuálnej stránke v poriadku.
Narážam tým na orgazmy alebo celkovo chuť, masturbáciu, a podobne. Samozrejme že ja som ani netušila že vôbec niečo také je treba zisťovať, aj keď možno chápem ich obavy že čo keby že mám niekedy dieťa.. aspoň ja si to tak vysvetľujem do teraz. Ich som sa to nikdy nepýtala lebo predsa len viem aký sú.
V podstate to že to mala byť moja prvá prehliadka a dôkladná vedeli len rodičia a p. Doktor. Ja som vedela len že ma čaká termín a kedy to bude, aj som sa adekvátne pripravila ako holením čo sa dalo. Prvým šokom pre mňa bolo aj to že na ten termín mala ísť so mnou ma tam dopraviť opatrovateľka, lebo rodičia boli samozrejme v práci. Som si aj vravela že OK, to prežijem veď to nemôže byť také strašné, odprevadí ma tam a zvyšok už bude len to vyšetrenie. Keď sme tam prišli tak, doktor bol celkom v pohode, aj keď bol prekvapený z môjho hendikepu, lenže to som ešte stále netušila že moji rodičia už dávno o tom s ním konzultovali a ja idem do takej nastraženej „pästi“.
Ako som z vozíkom prišla do ambulancie, v podstate som sa mala zobliecť. V mojom prípade to nie je až také ľahké, ale tak ak počkajú da sa čo viem sama zvládnem sama. Dosť som o tom aj čítala na internete, hlavne o tom kvázi kresle kde dievča ma sedieť s nohami od seba. To som zbadala ako prvé, avšak doktor mi vravel že kľudne môžem zatiaľ ostať na vozíku a že neskôr pôjdem na to kreslo. Viem že som si vravela že „super“.. tam budem úplné že nahá. Keď mi prekontroloval všetko, aj prsia tie malé, čo mám aj som mala. Prišiel čas na to kreslo, dostali ma tam akosi no bolo to komplikovanejšie, zvyčajne sa tam dievča dostane aj samo. Ja som to mala tak že ma tam museli pozdvihnúť.
Druhým šokom bolo to čo som vlastne aj mohla čakať. Veď som nevedela čo príde, maximálne tak z internetu naštudované niečo klasické, ale kde že v mojom prípade asi ťažko. No hlavne keď rodičia z vás spravia niečo, o čom nič nevedia. Doktor mi aj povedal že mi ju prezrie, ale že aj dôkladnejšie. Tomu som nechápala, nevedela som čo to obsahuje. Jedinou záchranou bol zatiahnutý záves cez pol pása, lebo inak by som sa od hanby, asi prepadla. Začal mi ju prezerať a taktiež som len počula čo vraví, ohľadom blany, že ju mám v poriadku. Jedno šťastie že som ju vtedy mala, lebo to by som si nechcela predstaviť ten prúser a trapas pred rodičmi ale nebudem predbiehať.
Možno to bude znieť teraz divne ale doktor ma aj opýtal či som v rámci sexuality niečo počula alebo robila, .. Ja som vtedy odpovedala že moc nie, predsa len niekedy sa neoplatí vravieť pravdu. Samozrejme on pritvrdil, a tak ako mi ju kontroloval sa ma aj pýtal či mi to niečo robí. Myslel tým asi to dráždenie, jasné že to nebolo ako pri masturbácií ale predsa len keď sa vám niekto dotýka niečoho čo je citlivé.. a ja som mu samozrejme o masturbácií vtedy nevravela nič. Vtedy som hlavne často masturbovala klitoris, čiže našťastie na ňom to nie je toľko poznať, ako napríklad keď nemáte panenskú blanu. Určite som pri tom aj bola mokrá, lebo to vyšetrenie sa mi zdalo že trvá večnosť. Vtedy v rámci výdrže, myslím tým dráždenia, som na tom bola biedne. Aj som si vravela že keby viac niečo robí, tak fakt by som sa tam asi aj urobila.
Našťastie moje predstavy sa nenaplnili, no prehliadka to bola fakt dlhá. Doktor však vyhodnotil že som dole citlivá normálne, no o niečo viac než bežne. Pretože tým že nemám citlivé nohy, tak sa väčšina citlivosti presúva na vyššie položené svaly. Musím to priznať je to tak, aj napriek tomu že ta prehliadka bola prvá a bola dávno, stále to platí.
A čo sa rodičov týka, podľa mňa im doktor povedal o tom vyšetrení ale nič mi nevraveli. Tak či tak som rada že sa mi aspoň do tohto nestarajú tak že by ma v tom obmedzovali.
Ak sa vám páčila aj tato časť, nechajte komentár s čím by som mohla ďalej pokračovať a na čo nadviazať.