O POZNANÍ

Už dlhšiu dobu v blogoch čítam ponosy na to akí sú muži či naopak aké sú ženy. Dostal sa mi do rúk, teda skôr do mailovej schránky, úžasný fejtón od neznámeho autora, ktorý ma veľmi oslovil. Nedalo mi to, aby som sa oň nepodelil s vami. Skúste tiež nad obsahom porozmýšľať. Hovorí sa, že viac hláv viacej kapusty... teda rozumu ;-))
______________________________________________

Dostal som pred časom mejlom linku na Marka Gungora.
http://www.videacesky.cz/skece/mark-gungor-pribeh-dvou-mozku
Pozreli ste si to? Ja som si to pozrel zbežne a užasol som. Pozrel som si to pozorne a užasol som viac. Pozrel som si to znova a znova a stav mojej mysle by asi najlepšie vystihovalo dnes už archaické slovné spojenie „v Jiříkově vidění“ (pozri wiki). Pozeral som na niečo, čo zamestnávalo moju (a nie len moju) myseľ už dlho. Pozeral som na odhalenie toho tajomstva, toho rébusu, ktorý je podstatou toľkých nedorozumení, toľkých sporov, nezriedka toľkého zla. Zla z nepochopenia, zla z nepoznania. Zla z nevedomosti, v čom spočíva odlišnosť myslenia ženy a muža. Mark Gungor by sa mal zaradiť do školských osnov. Odhalil podstatu a podal ju v tak jednoduchej, zrozumiteľnej forme! Muži – krabice informácií – systém – línia. Ženy – chuchvalec informácií – emócie. Dá sa urobiť dohovor medzi mužom a ženou? Dá. Dohovorí sa program. Príde emócia a program je hore nohami. Dohovorí sa plán. Príde emócia a plán je hore nohami. Atď.
Poslal som linku ďalej do sveta, veď tých desať minút, čo video trvá, môže zachrániť ľudstvo!!!

Napísal som pred niekoľkými riadkami: „Pozeral som na niečo, čo zamestnávalo moju (a nie len moju) myseľ už dlho.“ Nebudem rozjímať, že už od praveku..., že už starovekí myslitelia..., že vyšlo veľa psychologických alebo „psychologických“ kníh... Chcem sa len podeliť s poznaním svojím a poznaním niekoho z mojich najbližších.
Mám kamaráta. Niekto by povedal priateľa. Jednoducho osobu nesmierne blízku a spriaznenú. Občas spolu vedieme rozhovory, diskusie, priam sa žiada povedať dišputy. Na rôzne témy. Urovnávame si názory, bartrujeme so svojimi poznatkami a skúsenosťami. Nevyhnutne občas zabŕdneme aj do oblastí... diskrétnejších. Do oblastí diskrétnejších patria aj občasné nedorozumenia so životnou partnerkou. Žiadne katastrofy, žiaden bulvár. Len konštatovanie, že občas prichádzajú nedorozumenia a tie občasné nedorozumenia nás oboch, kamaráta i mňa, trápia, sužujú. Hovoríme často so svojou partnerkou o tom istom, ale hovoríme každý inou rečou. Nerozumieme si, nevieme sa dohodnúť na čomsi, čo je predsa tak jednoduché a jasné a predsa rozprávame každý čosi iné, rozprávame každý inou rečou. Dlhý čas spolužitia ukázal, že máme s partnerkou na vec prakticky vždy zhodný názor, len to občas vyzerá, že hovoríme každý iným jazykom. Obaja s kamarátom máme rovnakú skúsenosť. Súčasťou tej rovnakej skúsenosti je aj to finálne porozumenie, pochopenie, zladenie. Len tá cesta k nemu býva krivoľaká, kostrbatá. A vyčerpávajúca. Pohádať sa s niekým, kto je vám ukradnutý, to je malina. Ale hľadať súlad kdesi, kde je „jazyková bariéra“, keď vám navyše na tom súlade setsakramentsky záleží, je drina. Nechceme predsa žiť vo večnom, permanentnom napätí, v hromadiacich sa nedorozumeniach, čo smerujú k odcudzeniu. To by sme popierali ten najvyšší princíp a cieľ partnerského spolunažívania – že to krásne a harmonické, to sladké spolunažívanie, je celoživotná makačka a drina. Fatálny záver.

Zabŕdli sme občas aj do tém súvisiacich. Napríklad, že mladí junáci sa snažia nájsť partnerku, ktorá by mala mať také a také vlastnosti, také a také názory, také a také myslenie. Nemožné, lebo akákoľvek partnerka je nedefinovateľná, nestabilná, nemá pevné pravidlá myslenia a konania, nemá algoritmy. Nepotrebuje mať vo veciach jasno, zrozumiteľno, stačí vybiť emócie. Nepotrebuje diskutovať, nepotrebuje hľadať riešenia, stačí jej vychŕliť sa z emócií. Opäť sme skončili s rovnakým záverom: Spolunažívanie je celoživotné hľadanie a budovanie komunikácie, a aj jej stále prestavovanie. Celoživotná drina.

Tých záverov bolo viac. Napríklad záver, že aj tu platí Marxove: Sloboda je poznaná nutnosť. Záver anonymného mysliteľa: Ženu nezmeníš a ak ženu zmeníš, tak tým nič nezmeníš. Napríklad záver, že brániť sa tomuto zákonu Prírody je náročné a vyčerpávajúce. Že je ubíjajúce bojovať s „veternými mlynmi“, s čímsi nedefinovaným a neuchopiteľným, čo sa mení tak rýchlo a nevyspytateľne... Záver konečný: prijímať ženu takú, aká je.
Muži neboli vzdelávaní a vychovávaní k tomuto poznaniu. Muži sa snažia stále v tomto nerovnom „súboji“ dosiahnuť nejaké zmeny, prispôsobiť ženské myslenie svojmu. Je to nerovný a vyčerpávajúci súboj, čo neprináša víťazstvá, len prehry. Preto muži umierajú skôr, ako ženy.

Dospeli sme postupne, rokmi, k rovnakému, spoločnému poznaniu... a potom prišiel link. Americký pastor vysvetľoval naše poznanie. Tak som poslal link ďalej.