Plakať som si zakázala...

Aký paradox...Stojim pred zrkadlom v červenom tričku na ktorom mám napísané BIG GIRLS DON'T CRY...Stojím tu a cítim,ako mi po lícach stekajú horúce slzy... Nie som si istá či to dám... Bol to on čo ma sem dotiahol,čo mi to tu ukázal... och ako som sa len na neho za tuto stranku hnevala... myslela som si,ze dalsí prasiak na obzore... mýlila som sa...neskôr mi ukázal tento blog a dokonca sa spýtal či nechcem písať? Že je tu kopec fajn a inteligentných,rozhladených ludí.... Začala som teda písať NÁŠ PRÍBEH...Často mi píšete či je to skutočnè alebo iba moja bujná fantázia?! Každè slovíčko je pravda! Možno si raz prečítate/me jeho pohľad na Náš vzťah... Je totiž to jedným z Vás prispievateľov...Včera v noci u mňa prespal... Nemilovali sme sa ,mala som ťažký deň za sebou a zaspal som v jeho náručí... Dnes mi povedal,že v noci nespal lebo mu bolo raz zima a raz teplo a potom ma chcel vidieť,objať,cítiť,vychutnať si ma... Často sa ma mňa zahľadí a keď sa spýtam,čo sa deje povie mi... Nič Zlatinko... Iba sa kochám... Cítim jeho lásku... No zároveň vidím v jeho zvláštnych očiach obavu... bolesť..smútok... Od rána cítim,ze sa niečo deje... Oveľa menej sa ozýva než zvyčajne atď... Cítim to ja empatik... aj na diaľku... Napísala som mu teda či je v poriadku a či sa veľmi mýlim,ak si myslím,že je smutný? Napísal nie,nemýliš sa som smutný zmocnila sa ma melanchólia... Nechcem,aby bol smutný... Jeho smútok ma bolí... No nie je jeho smútok zároveň premýšľaním o NÁS? Spýtala som sa ho... Či som tomu na príčine ja? Povedal nie... Ale... Čo ak ma môj Lev niekam kategorizuje? Čo ak sa bojí lásky viac ako by bolo treba? Nie som tu pre neho iba preto,aby som mu urobila dobre v posteli či navarila večeru... Chcem tu byť pre neho aj v tom zlom... Chcem ho počúvať a objať aj ,keď nemá práve najlepší deň.. Mám rada ak sa veci,udalosti,pocity nazvú pravým menom... Ja už nemám čas hádať... Chcem žiť v harmónii a porozumení,úcte a rešpekte.... On detto... Čo sa to s ním deje? A ak som pre neho príliš veľké sústo prečo mi to nepovie? Budem kráčať ďalej,zranená a ubolená ,ale ja to zvládnem som Levica zabojujem ako vždy... Musím...