Vždy ma fascinovali malé fľaštičky s uzavretými vôňami. Už ako malé dieťa som sa rada zatvárala do babkinej spálne k veľkému oválnemu toaletu, kde mala položený flakón s vôňou pre príležitostné chvíle, predsa sa len vtedy nebol parfém taká bežná vec ako dnes na každý deň.
Dodnes si pamätám sklenú flasticku s rozprašovačom, ktorý tvorila gumená časť opletená ružovou priadzou. Ten pocit, keď som ho tajne značkla oproti svetlu a videla kvapôčky vnášajúcej sa vône bol ohromný.
Láska k flakónom pretrvala. Dodnes, keď otváram flakón, je to akoby som vypúšťala džina z fľaše. Vyprskneš do éteru kvapôčky vône, ale kým to neurobíš, netušíš, či nebudeš toho džina chcieť vrátiť späť, alebo či ho budeš chcieť nechať vznášať sa vo tvojej prítomnosti.
Flakóny neboli vždy také krásne ako dnešné, tie starodávne pripomínali miniatúry hlinenych krčiažkov, ale aj tak mali niečo do seba.
Najlepší je flakón, ktorý práve dodal šmrnc mužovi, neodolateľný, vzrušujúci ako večer, ktorý sa s ním chystáš prežiť. Flakón doplnený o vôňu života. 😊