Zachránený záchranár

"Si záchranár, ktorý potrebuje zachrániť, aby prestal zachraňovať nezachrániteľné."

Veta, ktorú mi pred viac ako desiatimi rokmi povedala kamoška. V období, kedy som sa rozchádzala s mojou prvou láskou. Vždy som verila, že bude prvá a jediná.
Heh, teraz sa už len pousmievam nad tým, aká som dokázala byť zaslepená a naivne oddaná mojim snom vymysleným v puberte.

Bol gambler, takže z jeho výplaty som peniaze na spoločnú domácnosť nikdy nevidela. Aj keď ma fyzicky nikdy neudrel, často si honil ego na mne, často kričal a ja aj keď som nechápala čo sa deje. Čokoľvek sa stalo, podľa neho to bola moja vina a postupom času som naozaj uverila, že za všetko môžem ja.
Užíval tvrdé drogy. Denne. Teda ani jeho mužnosť nebola tak tvrdá ako by mala. Pochopiteľne som za to mohla ja a mala by som sa viac snažiť.

Jeden večer som v kúpeľni strávila asi celú večnosť. Natočila som si vlasy a upravila tak, aby boli romantické ale zároveň ženské a sexi. Tešila som sa ako nimi budem môcť hodiť zo strany na stranu. Make-up tmavých dymových očných tieňov a červeného rúžu som zvládla ako od profesionála.
Kúpila som si čierne podväzky, čipkovanú podprsenku v komplete s nohavičkami brazílskeho strihu, v ktorých sa môj zadok zdal byť zadkom bohyne. Červený saténový župan som si zviazala pod prsiami a so sebavedomím, aké som nemala nikdy predtým som vstúpila do izby.

Pristúpila som k nemu, bol otočený ku mne chrbtom, pohladila ho po ramenách kým som okolo neho prechádzala ku stoličke, na ktorú som si sadla obkročmo, aby nemal najmenšiu pochybnosť o tom, čo mám v pláne robiť. Pozrel na mňa, vydesený výraz v očiach, stres a panika... začal mi vysvetľovať systém hrania "ovocníčkov" cez internet.
Nezmohla som sa na nič, len sledovať v nemom úžase točiace sa čerešne a slivky na monitore jeho počítača.
V hlave mi už naskakoval nový program - nech robíš čo robíš, si tak škaredá, že vlastnému chlapovi sa pri tebe ani nepostaví.

Začala som sa modliť, aby si našiel milenku, zaľúbil sa do nej a ja som ho mohla opustiť. Aby mal ženu, čo ma nahradí a bude sa o neho starať, lebo ja som už nevládala. Za tých päť rokov som prišla o svoju identitu, ale tak veľmi som potrebovala zachrániť, aby som ju nestratila nadobro. Moje prianie vesmír vypočul a mňa nahradila iná.

Dlho po rozchode som nemala odvahu sa spoznávať s mužmi, nemyslela som si, že si nejakého zaslúžim a nemyslela som si ani to, že by som mohla nejakého priťahovať.
V dave ľudí na diskotéke sa mi zapáčil mladší muž. Posmelenej alkoholom mi prišlo ako dobrý nápad zbaliť "zajačika" aby som sa nezáväzne potešila.

Prišla som za ním, predstavila som sa a začala som ho vášnivo bozkávať. Vybehli sme von medzi baráky, objavili sme starý betónový pingpongový stôl ,na ktorý som si ľahla a čakala som peknú chvíľku pokiaľ sa trafí kam treba a konečne ho budem cítiť v sebe.
Keď bolo po všetkom ľahol si ku mne a ukazoval mi hviezdy. Ani jedno súhvezdie netrafil správne, ale pripadal mi úplne zlatý a mal takú dobrotu v tvári až sa vo mne aktivovala túžba opäť zachrániť nezachrániteľné.

Od začiatku si stanovil hranicu, že budeme len kamaráti s výhodami, ale že hlbší vzťah medzi nami nebude. Boli sme spolu denne, veľa sa rozprávali, mala som pocit, že konečne ma nejaký muž počúva a naozaj aj vníma.
Sexu sme mali tiež veľa, ale ako som niekde čítala - mladý síce nevie čo robí, ale robí to celú noc - tak som si potvrdila tento výrok v praxi. Poviem vám, nie vždy je to výhodou keď partner dlho vydrží, hlavne keď si tvrdohlavo ide svoje polohy, dokonca aj v tom istom poradí. Otočiť ma na bok, stiahnuť nohavičky len pod zadok, zasunúť a v rytme trojštvrťového taktu prirážať.

Začiatok spoločného bývania som poňala ako impulz zmeniť veci, s ktorými som nebola spokojná. Priniesla som do postele nejaké vibračné hračky, hovorila som o tom, ako by som nám chcela spestriť naše radovánky.
Na moje počudovanie po rokoch sa opäť dostavila fáza kriku s otázkami či mi nie je dosť dobrý, prečo potrebujem umelé penisy, isto mám milenca a mám si ísť za ním.
Keďže na besný rev som bola zvyknutá od bývalého, takže som sa pokorne ospravedlnila a poctivo držala na pravom boku pokiaľ rytmus jeho tela neutíchol.

Možno keby sa nezačal denne spíjať a cielene sa vyhýbať stretnutiu so mnou v našom dvojizbovom byte, tak by som bola bývala držala asi až doteraz. Nemám potuchy, kde sa to vo mne zobralo, no pozviechala som všetky kúsky mojej stratenej hrdosti a rokmi pošľapávaného sebavedomia a opustila ho. Bez toho aby som mala starosť čo bude s ním. Konečne som mala hlavne starosť, že čo bude so mnou ak v tom budem zotrvávať.

Dookola mi lietali otázky v hlave - čo je vlastne láska...ako vyzerá dokonalý vzťah, existuje taký vôbec? Zažijem ho niekedy? Na svete je kvantum ľudí, nie je predsa možné aby moja životná láska bývala zrovna na Slovensku a zrovna v rovnakom meste. Nájdem ju niekde?? Nemala som radšej ostať v tých vzťahoch, len aby som nebola sama??

Ako radia všade na internete aj ja som začala čítať motivačné knihy, v ktorých synonymicky bolo písané stále to isté.
Popritom som aj sledovala pozorne páry z môjho okolia, diskutovali sme spolu a zistila som, že väčšina z nich nie je šťastná.
Pochopila som, že ja chcem byť šťastná.
Vďaka nim som si konečne uverila, že si zaslúžim dostávať všetko, čo som zvykla dávať a že prvoradé je nájsť si opäť cestu k sebe

Pochopiť - uveriť - zaradiť do života.

A tak som plná viery v samú seba prestala hľadať naokolo niekoho, koho by som mala zachrániť a začala som zachraňovať samú seba.