Neznáma zo Zlína...

...ak si tu niekde, chcem sa ti touto formou poďakovať za najkrajšiu noc v mojom živote.

Po dobrej párty som už spal v chatke a zrazu som sa zobudil s myšlienkou, že idem ešte pozrieť vedľa na diskotéku. Vyšiel som na chodník a tam som ťa stretol. Ako blesk z jasného neba. Najprv som nechápal, prečo to Boh takto zariadil, ale ako dni plynú, opäť prichádzam na to, že všetko, čo sa v živote udeje má svoj zmysel.

To čo sa stalo som naozaj neplánoval, ale keď si ma pobozkala, spustilo sa vo mne obrovské zemetrasenie. Tvoje nádherné, jemné pery sa mi zaryli hlboko do pamäti, tvoje nádherné oči, jemný hlások, šibalský a pritom inteligentný úsmev tiež. To zemetrasenie trvá do dnes. Asi ťa už nikdy neuvidím. Máme svoje životy, svoje rodiny. Zavolať? Nezavolať? Áno, vravela si, že môžem. Snažím sa nazbierať odvahu. Ach, ako ťažko sa mi od teba odchádzalo...

Zažil som už kadečo a na kadečo som už určite aj zabudol, no tvoje slová mi každý večer znejú v mysli - "...Matejku, nikdy na tohle nezapomeň..." - prisahám, že nezabudnem. Nejde to. Takú súhru dvoch duší som ešte nikdy nezažil - "...a teď už běž pryč, chci tě..." - bežím. Bežím ďalej, akurát viem, že už iným smerom ako dovtedy. Hlavne za to som ti vďačný.

...tvoj "roztomilej" ❤️