Žiť svoje tiché šťastie..

Kedysi dávno, keď som bola dievča, snívala som o mnohých veciach. Ako to už na svete chodí, niektoré sny sa splnili a iné nie.
Ako veľa mladých žien snívala som o bielych šatách s vlečkou, o dobrom manželstve, zdravých deťoch, o láske v dome.
Po dni v bielych šatách to už nebola taká rozprávka, až jedného dňa zazvonil zvonec a rozprávke bol definitivny koniec.
Veľa starostí, veľa práce, ale vždy sa veci stanú, keď to človek najmenej čaká. Cinklo to a bolo to odsúdené na zánik alebo na čas dozretia? Dozrel čas a naše cesty sa spojili.
Jedna cesta, jeden cieľ.. Ráno sa smeje, keď sa šuchcem sediac za stolom a on mi pripravuje jedlo do práce. S úsmevom sa na mňa pozrie a povie: " ide tu taká legenda, že si stíhala aj deťom pripraviť."
Odvezie ma do práce, pride po mňa poobede, nefláka sa po večeroch, ale neobmedzuje mňa. Keď sa odniekiaľ vrátime, objíme ma a povie: " nám je spolu aj tak najlepšie."
Keď v noci odbehnem na wc, hľadá moju nohu po posteli a naopak, pritúlim sa k nemu a zaspím ako poleno.
Spolu dovolenkujeme, spolu vstávame, spolu lihame... Dvaja, aké krásne je byť dvaja....
Žiť svoje tiché šťastie 😊