Terapeutka 😉

Ako som sa mohla stať terapeutkou....

Dlhé roky sme spolu neprehovorili.. proste sa toho večera po ostrejšej výmene názorov stratil.. stratil navždy. Aspoň som si myslela, že navždy. Až do nedávna.
Kto by to bol povedal. Že jedného krásneho večera, keď už som sa chystala spať , blikne správa.
- "Ahoj, ako sa máš?"
-"Ahoj, dobre. Kto je tam?"
-"To som ja Martin, vari si nepamätáš?"
-"OMG!!!", napadlo ma.
-"Pamätám a veľmi dobre si pamätám. "
-" Vieš, vieš", išlo to z neho ako z chlpatej deky, ja by som sa ti chcel ospravedlniť. Už dávno na to myslīm, len som mal strach, že sa ešte hneváš."
Hm, dávno nie, odpustila som, zabudla som, dokonca aj na neho pomaly. Predsa sú to roky od kedy zmizla náhle a nečakane z môjho života táto krátka letná láska.
-" Chcel by som sa s tebou stretnúť a porozprávať. Len nemôžem hocikedy, mám čas iba večer. "
-"Si zadaný?"
-"Áno."
-"Často na teba myslím," povedal.
-"Ale nie, fakt? ", smiala som sa. Nie som dávno pätnásťročné dievča, aby som verila takýmto taľafatkám, ale bola som zvedavá, čo sa z toho vykľuje. A že sa vykľulo!!
Chvíľu sme sa rozprávali, kto sa ako má, kto kam za tie roky pokročil v živote a keď už som si myslela, že som sa zmýlila, tak vtedy to prišlo...
-" Vieš, ja by som chcel byť tvoj milenec. Mám problém dosiahnuť vrchol, musím často myslieť na teba, aby sa mi to vôbec podarilo.
Skvalitnil by som si takto sexuálny život. Vieš, to by bola pre mňa taká terapia."
Pomaly sa mi nechcelo veriť, že toto vypustil človek, čo bol do mňa zamilovaný ..človek, ktorého prvá cesta po havárii viedla ku mne, aj keď bol ešte na pol tele modrý a boľavý, človek, ktorý mal mal spoločné plány...

A tak som sa mohla stať " terapeutkou"....))