Blokáda

Kamarátka má vážnu diagnózu. Zasekla sa v nedopovedanom vzťahu. Skončila to, veď bolo jasné, že on javí omnoho menej iniciatívy, než ona očakáva.

Aby ste boli v obraze. Zoznamovali sa opatrne. Stretli sa po dlhšom písaní, výmene fotiek a názorov. Ozrejmili si svoj stav aj podmienky. Povestná iskra, (pre pragmatikov chtíč) sa rozžala, tak došlo k výmene telesných tekutín. Rozumej slín, bozkávali sa o dušu po večeroch na prechádzkach, veď nebolo kde. Keď by práve bolo kde, tak sa nepýtal, ani nekomunikoval, a aj keď bol prihlásený, nejavil ani komunikačnú iniciatívu. (Pre pragmaticky založených, poslal ju spať) Nepovažoval za nutné baviť sa, keď nevidel to svetielko na konci tunela, čiže možnosť súlože. Intuitívne správne pochopila, že jej taký záujem, taká frekvencia a intenzita vyhovovať nemôžu, pretože miesto aby po kontakte s ním žiarila radosťou, tak vyžarovala ako fukušima...

No ale čas to uhladká, a tak si vyčíta, že sa unáhlila, že čo keď "nepriaznivá súhra okolností". Ospravedlňuje jeho neaktivitu, ospravedlňuje jeho pasívne čakanie, na každé jeho ignorovanie má ospravednenie.

Ako by ste ju prefackali, aby pochopila, že chlap ak chce, nepozná prekážky, nájde si cestičku ako sa dostať k stretnutiu, alebo aspon k písaniu ? A keď nechce, tak musí byť o deviatej v posteli, nemá vychádzky, nemá čas písať, prišla mu návšteva...

V každom prípade, som zvedavá, prečo my ženy tak často hľadáme chybu v sebe, miesto aby sme pochopili... že nás čaká niečo lepšie v budúcnosti, preto nesmieme zostávať v minulosti.