AKO SA NA AMATÉROCH KOMUNIKUJE

Publikujeme blog, ktorý si nikto neprečíta. Resp. pri ktorom vyvstáva pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že si ho neprečíta nikto z tých, ktorí by ho čítať - a najmä zamyslieť sa nad ním - mali. Blog o osloveniach (v zmysle iniciácie kontaktu) tu na amatéroch, o nadväzovaní komunikácie na tej okrem iného zoznamovacej platforme.

Je veľmi pravdepodobné, že túto tému tu rozoberali už celé tony príspevkov. Nezistíme to, pretože my texty nepomerne radšej píšeme, než čítame. Vyjadríme preto náš názor a necháme ho žiť vlastným životom. Ak pomôže čo len jednému pisateľovi niečo zmeniť (napraviť) a tým čo i len jedinému adresátovi dostať čo len jednu o niečo relevantnejšiu správu… Budeme to vnímať tak, že naša snaha mala zmysel.

Funguje tu obrovské množstvo ľudí, ktorí nevedia písať

A v tejto chvíli neriešime až tak úroveň gramatickej vzdelanosti, štylizácie či zrozumiteľnosti. Riešime úplne jednoduchý až hlúpy pozdrav. Nechce sa nám veriť, že nám tridsať správ do týždňa píše niekto, kto iba včera začal nielenže pôsobiť na tejto stránke, ale iba včera si nainštaloval všemožné komunikačné aplikácie.

A teda ešte neprišiel na to, že na rozdiel od osobného styku, online sa žiadna komunikácia po prvé, nezačína správou "Ahoj", na ktorú sa čaká odpoveď. A po druhé, že po každej vete sa nestláča tlačidlo odoslania správy. Reakcia ľudí, ktorí majú nejaké tie skúsenosti, je v prvom prípade ignorácia a zmazanie takejto správy. V tom druhom rozčúlenie. Bližšie to rozvedieme v ďalšom texte, oboma formami správania však ako pisateľ snažiaci sa o nadviazanie kontaktu zabiješ možnosť k niečomu reálnemu sa dopracovať hneď v zárodku. Tak.

Je jasné, že keď na ulici na natrafíš na známeho, môžete si najprv vymeniť len pozdrav. A až následne rozvinúť aspoň minimálnu konverzáciu. Online to však jednoducho nefunguje. Je to jedným z rozdielov komunikácie osobnej a internetovej. Tak ako v tej prvej normálny človek používa interpunkciu, tak v tej druhej je jej nepoužívanie, naopak, do značnej miery akceptovateľné. Bez vplyvu na pochopiteľnosť a distingvovanosť komunikácie.

Pri online debate však predsa nemôžeš čakať,

že niekomu napíšeš "Ahoj", "Aký máš deň?", "Si kočka" * či podobný impulz, ktorých každý ženský nick na amatéroch dostáva niekoľko desiatok denne, a dočkáš sa odpovede. Nám sa ešte spravidla chce aspoň reagovať nejakým emotikonom - ani to však nerobíme na "prázdny" pozdrav bez čohokoľvek ďalšieho. Naozaj si to ako mužský návštevník tejto stránky doteraz nepochopil? Je to rečnícka otázka, samozrejme. Dobre vieme, že nepochopil a vlastne ani nikdy nepochopíš. Preto to vyjadrenie o zbytočnosti nášho blogu a o jeho výraznej beznádejnosti.

Poznámka k hviezdičke: dovoliť si to úplne pokojne môže a odpovede sa dočká žena píšuca mužovi. V tomto garde totiž veci fungujú úplne inak, frekvencia je prevrátená v pomere cca 1:50.

Nechce sa nám veriť (no zrejme to tak je), že ani tebe samému, kto píšeš tak, ako to hneď vysvetlíme, sa to nezdá nekonečne otravné. A síce keď po každom slove či akokoľvek krátkej vete klikneš na poslanie správy. Či už musíš ťuknúť na tlačidlo "odoslať" alebo stačí stlačiť tzv. enter. Vyzerá to divne, keď si takúto správu nájdeme po tom, čo sa prihlásime. (Odkaz na jeden kratší odstavec rozložený do sedemdesiatich riadkov.) No priam nekonečne "na nervy" je to vo chvíli, keď sme práve online.

Zhodou okolností nedávno sa nám stalo nasledovné. Obrátil sa na nás človek, ktorý chcel pomoc s organizáciou istej akcie. Výslovne sme mu napísal, že ho prosíme, aby nám všetko info (pričom cca vedel, čo asi očakávame) spísal do jednej správy. Pretože sme to, okrem iného, potrebovali celé skopírovať a ďalej s tým pracovať. No a vzápätí nato nám behom dvoch minút presne 37-krát cinkol laptop… Nebudeme rozvíjať skutočnosť, koľko času sme tomu následne venovali - len na to, aby nám človek presviedčajúci nás o svojej ohromnej serióznosti následne doslova tri hodiny pred termínom zrušil stretnutie.

Vyššie opísané nerešpektovanie žiadosti je bezohľadné, či už spĺňa nejaké štandardy normálnej komunikácie alebo nie.

Čo nás pri komunikácii dokáže najviac pobaviť

Že je posielanie fotiek penisu absolútne, ale naozaj totálne mimo vo všetkých existujúcich kontextoch, to už dnes vie naozaj úplne každý. My všetci, čo toto čítame (určite prinajmenšom väčšina) ich napriek tomu stále dostávame. Čo nás však (ešte) dokáže rozosmiať, je to, keď sa nás niekto snaží presviedčať o tom, akým "serióznym a solídnym" on je - a vzápätí pošle foto "postavy" z tridsaťmetrového odstupu s čmáranicou na mieste, kde približne má byť hlava. No a hneď nato detail penisu v erekcii, samozrejme. Pri všetkej úcte a rešpekte: ak veríš tomu, že takéto niečo

dokáže na kohokoľvek na svete urobiť dojem serióznosti,

musel si prísť z inej planéty.

Naozaj si nemyslíme, že žiadame priveľa, ak očakávame istú úroveň a serióznosť. Nemáme dojem, že by sme snáď žiadali niečo, čo sami neponúkame. Možno sa veľmi mýlime. No skutočne sa domnievame, že našu vlastnú serióznosť a zmienenú solídnosť je viac než dostatočne možné vyčítať z našich textov tu aj na našich vlastných weboch. Odkazujeme na predmetné, relevantné články na nich z titulu úspory nášho času a písania.

Všemožné vysvetlenia a ponuky, ktoré riešime, sme spísali raz

Považujeme to za korektné, férové a úsporné - pre nás, no aj pre teba ako záujemcu o čokoľvek od nás. Napokon, na to existujú tzv. webové prezentácie - aby sa na nich prezentovalo.

Za úžasné považujeme, keď nás niekto kontaktuje nejako nasledovne:

• "Zoznamujete sa?"
• "Ahoj. Pozri si náš profil, prosíme. Urobíš si jasnú predstavu, čo hľadáme či skôr ponúkame."
• "A čo je v profile?"

Ako toto vôbec komentovať…?! Naozaj si predstavuješ, že sme venovali hromady času spísaniu a následnému ladeniu profilu na to, aby sme ti to vzápätí nejakými inými slovami zhrnuli do správy? Alebo ti do nej máme jeho text kopírovať? Aký zmysel potom ten profil má? Nemá náhodou slúžiť presne na to, aby si sa z neho skôr než nás oslovíš, dozvedel, či má vôbec zmysel oberať nás aj samého seba o čas a písať nám…?

Nedá nám na záver nepoznamenať, ako sme si vedomí komentárov, ktoré nám pekne naložia. Za to, že sme si dovolili otvoriť ústa a vyjadriť, ako správanie niektorých náštevníkov amatérov vnímame. A že máme tú drzosť vôbec niečo poznamenávať. Už sme sa s tým naučili žiť. Popravde, boli sme tak nejako na tom, že je táto komunita s podobnými záľubami kvázi súdržnejšia. Ale možno len my ako pár pôsobíme nesympaticky napriek faktu, že naše fotky a videá sa dosť zjavne páčia. Pretože komentáre pod nimi sú milé, no pod textmi - ak z času na čas nejaký zverejníme - presne naopak. Aspoň pokým ich niekto nenahlási a nejaký administrátor sa nerozhodne aj pekný a rozumne formulovaný blog radšej zmazať. Aby možno zbytočne niekoho "nedráždil".