Veľa si pamätá,

hovoria, ked chcú slušne povedať, že už má viac rokov, než je priemer.

Veľké rozdiely sú v tom, koľko má človek podľa dátumu narodenia, a koľko má mentálne.

Kamarátka sa vyžalovala, jej bývalý, ako pozná len jednu tému na rozhovor. Zostali po rozchode v mieri, lebo nikomu sa nechcelo hľadať si inú firmu, zamestnanie. Bolo to pekné spolužitie, pokým jedna strana nezačala všetko riešiť štýlom "já já jenom já" . Každý vie, ako unavuje nebyť ocenený, odmenený pekným slovom, gestom, úsmevom, radosťou toho druhého.

No a teraz hovorí: "mám o pár rokov viac, ale, on zostal starý chlap, všetko obrble, nič nedokáže spracovať, prijať realitu, má to svoje pracovné zaradenie a nič okrem toho nepozná. Sme boli spolu, a bolo nám fajn. Dnes by sme sa do postele nedostali, lebo, než by sa k niečomu rozkýval, zabudla by som, či chcem."

Tak ani neviem, či si chcem tak veľa pamätať. Pekné, čo sa nezopakuje? Dobrý sex, ktorý bol a nebude? Romantické prechádzky, ked už nie je s kým?

Jarný vzduch láka dýchať z plných pľúc, žiť . Nemyslieť, nespomínať, len vnímať.