O súdruhoch a ľuďoch

Neviem, kam pred chvíľou zmizol ten blog o začiatkoch v komunizme, ale niektoré komentáre boli zaujímavé, tak škoda nepokračovať...

Podľa toho, čo som počul, mladí si vtedy zháňali zrelé paničky, ktoré ich zaučili, takže neverím tomu, že sa vtedy mrdalo menej. Jediné, čo tomu mohlo v tej dobe brániť asi bolo, ked bol nedostatok kondómov. Ale aj s tým si dobrý technik všeuměl poradí - našlo sa ďaľšie využitie nafukovacích balónikov pre decká...

Najvtipnejšia príhoda, kt. som počul bola, keď si kolega išiel prvý raz kupovať kondómy. Nechcel to riešit z rôznych pochybných zdrojov, tak zašiel do lekárne. Tam čakala súdružka za pultom a za ním rad ľudí. Ale predsa nemusí to vedieť celá lekáreň... Tak sa k nej nahol, že ide jej to pošepkat. Ona: ,,Jasne, jasne, to máme. Ydem vam to zebrat do skladu." Išla tam, a zjavne nebola veľký mozgový atlét - zo skladu kričí: ,,Tý frcgumy sTe sceli s banánovú, alebo jahodovú príchucú?" A on, potom čo mu docvaklo, že trapasu sa nevyhne, zakričí na celú lekáreň: ,,Jahodovúúú!"

Krásna to doba, ale som rád, že som v nej viac ako päť rokov žiť nemusel... ;)

P.S.1: Spísané o 13.00.24.35 hviezdneho času, pri sedení tam, kam sa ráno vždy posadím. Písal som to na telefóne s mäkčeňmi, dĺžňami a inými háčikmi bez autokorekcie (pre súdružky len vysvetlím, že s autom to nemá nič spoločné). A preto dúfam, že si moje úsilie vážite a odmeníte ho odberom, lajkami, zvončekom, kreditmi, nahými fotkami do správy a inými vecami, ktoré odkedy boli vymyslené, netreba ďakovať.

Ďalšie zbytočné P.S.: Už mi zasrane tŕpnu nohy...