magická bolesť

V ten deň som nevedela akú lekciu čakať, no indície vraveli, že zatiaľ najväčšiu, akú som kedy dostala.

Za touto vetou sa mohlo skrývať čokoľvek a ako už svojho pána poznám za tu dobu, čo sme spolu, nemusel tým myslieť dokonca ani fyzickú bolesť, mohla to byť kľudne hra s mojou mysľou, s ktorou by som sa musela popasovať. Také hry bolia len do momentu, kým sa im subinka nepoddá a neprizná si svoju zraniteľnosť a to je pre mňa vždy výzva. Som ako ranený dravec v klietke, ktorý sa snaží zachrániť a tým si zväčša ublížim ešte viac, miesto toho aby som tichúčko čakala na osud, ktorý mi môj väzniteľ predurčil.

,,Nahá a voňavá!” Znela posledná správa predtým, než mal prísť môj pán. Vždy sa preňho dôkladne pripravím, nechcem aby bol s niečim nespokojný, no tentokrát som zabudla umyť riad. Chvíľku pred jeho príchodom som stihla dovariť jedlo, ktoré si prikázal. Prišiel, vždy ma nechá rád čakať a tak sa vyzlieka úplne pomaly a s ľadovým kľudom vyberá z jeho kufríka obojok pre mňa. Zapína mi ho okolo krku studenými rukami a mne sa hneď postavia bradavky v ktorých krásne vynikajú piercingy. ,,Mhh, dnes ho chcem poriadne stiahnutý.” Zapína obojok o dierku ďalej než bežne zvykne a mne prijemne obopína krk úplne na pevno. ,,Naber mi.” Hovorí popritom ako si z kufríka vyťahuje dlhý bič. Poslušne vytahujem tanier a dostávam úder po zadku, až podskočím. Prechádzam k rúre a po ceste dostávam ranu za ranou. Zohýnam sa, ďalšia, tvrdšia rana. Na chvíľku zvráštim tvár a pár sekúnd sa snažím predýchať bolesť. ,,Pokračuj!” Silnejší úder po stehnách, ktorý ma vracia späť do reality. Pristúpi ku mne. ,,Čo ten riad malička? Odteraz vždy keď prídem, tam nebude ani jeden kúsok riadu, je ti to jasne? Vieš za čo dostaneš tieto rany?! 5 úderov a poďakuješ za ne.” 5 krásne bolestivych úderov. ,,Ďakujem pane.” Držím tanier s jedlom v jednej ruke a čakám na ďalšie príkazy. Pán sa pousmeje a pohladí ma po prsníku. ,,Drž.” Spraví dva kroky odomňa a s presnosťou na milimeter triafa končekom biča moju bradavku. Z celých síl sa snažím nepohnúť, nedajbože pustiť tanier. Je tak sexy keď ma udiera, to zviera v jeho očiach ma privádza do šialenstva. Neviem spustiť pohľad z jeho tváre. Údery biča dopadajú kúsok od mojej tváre a napriek tomu ja ani nežmurknem. Pár ich naschvál netrafí a sleduje moju reakciu. Už sa nebojím, už mu začínam naozaj veriť. ,,Aaauuu.” Trafil bolestivo piercing, sklonila som ľútostivo od bolesti hlavu. ,,Pozeraj sa mi do očí.” Ešte pár úderov a berie si tanier s jedlom. Sadne si s ním v obývačke, vyzlečie aj posledný kúsok svojho oblečenia. ,,Na štyri a poďme.” Rukou ukáže na svoj rozkrok. Moje telo ide k zemi a s najväčšou chuťou beriem pánovho vtáka do úst, zatiaľ čo on spokojne je svoju večeru. Fajčím ho počas celej doby. Keď dojedol, prikázal mi kľaknúť si na posteľ a počkať. Z kufríka vybral lano a fóliu. ,,Predpaž ruky a dajnuch k sebe.” Lanom mi pevne privezoval ruky k sebe a následne ich ešte obmotal fóliou pre väčší pocit bezmocnosti. ,,Predkloň sa.” S takto zviazanými rukami mi len hlava padla na posteľ a zadoček mi krásne vyšpúlilo priamo na pána. Znova údery biču. Následne berie z kufríka kábel, ktorý spoznam až pri údere na môj zadoček. Kábel veľmi bolí, ani tak nejde o silu ale o to ako hlboko sa bolesť z úderu dokáže dostať. Vždy ju cítim až na kosti. ,,Otoč sa a rozkroč nohy.” Počujem šušťanie sáčku a následne praskavý zvuk. ,,Pripravená? Bude to veľmi bolieť.” Roztiahol pysky na mojej pičke a priložil na klitoris a jeho okolie štipľavú papričku, chvíľku ňou krúžil. Do pár sekúnd naskočila bolesť. Myslela som, že sa z toho pocikám. Stále som mala zviazané ruky. Ucítila som jeho dych na mojej tvári. ,,Ešte vydrž.” Pár sekúnd ma zmietalo na bolesti v neskutočnej bolesti. Začal mi dávať dole fóliu a lano, nevedela som vydržať, trhala som zlosťou rukami. ,,Môžeš ísť do sprchy opláchnuť si to.” Vstala som a do kúpeľne doslova bežala s histerickým plačom. Pustila vodu a nechala tiecť prúd priamo cez moju pičku. Horela! Vodu som púšťala čím ďalej tým chladnejšiu, ale nemala som vôbec pocit, že bolesť ustupuje. Po chvíľke za mnou prišiel pán, dokážem si predstaviť ako si užíval ten pohľad na svoju bezmocnú subinku v takých bolestiach. Následne doniesol utierku napustenú mliekom, aby som si ju priložila, že pomôže. Skúsila som to, bolesť sa ešte znásobila, pretože mlieko chcelo vytiahnuť čiastočky kapsaicínu von. Odhodila som utierku na zem s toľkými nervami. Keď sa na to pozerám spätne, vôbec som svojho pána nepočúvala. Zamerala som sa tak veľmi na tú bolesť, že som v sebe doslova podporovala hnev a nenávisť a on sa ma pritom celu tu dobu snažil len ukľudniť. Zastavil prúd studenej vody a prikázal mi vyjsť zo sprchy, velmi som nechcela, bolelo to! ,,Vyjdi odtiaľ, len si to viac rozdráždiš.” Utiekla som do postele pod perinu, kde som celou silou objimala paplón. Od bolesti mi začalo triasť celým telom a cítila som sa úplne vyčerpane. To bol moment, kedy som úplne stíchla a už len čakala, kedy tá bolesť odznie. Pán sa ku mne ihneď pritúlil, hladkal mi čelo, utieral slzy z líca a vravel aká som teraz pekná a ako ma má takúto bezbrannú hrozne rád. Od únavy som takmer ihneď zaspinkala.