Uplne prve stretko

Dlho sme si len pisali. O vsetkom a o nicom. Nikdy to neboli ziadne konkretne eroticke fantazie. Obcas nezabudol pripomenut, ze by sa mi velmi rad povenoval a uspokojil moje potreby, ale nikdy nenaliehal.

Chvilu bola pauza, myslela som, ze uz sme vycerpali vsetky temy a potom raz prisla správa.
"Pod aspon na kavu. Pod hned teraz. Aspon sa rozhodnes, ci to ma nejaky potenciál."

Bola som doma sama, nemala som žiadny program, tak som odpisala, ze za hodinku mozem byt v kaviarni, o ktorej sme sa uz bavili, ze ju mame obaja radi.
Odpisal "tesim sa" a nic viac. Tak, uz nebolo cesty spat.

Na rande som nebola od kedy som sa zoznamila s manzelom, takze, roky rokuce. Bolo to ciastocne vzrusujuce, ciastocne mi to nahanalo strach. Ale, uz ked to ma prist, tak nech to mam za sebou s niekym, kto sa javil ako "normalny" oproti vacsine miestneho osadenstva.

Vybrala som si oblecenie, dala sprchu, vlasy vycesala do spony, leskom presla po perach, obliekla sa, strekla na seba parfem, zavrela za sebou a vykrocila dolu schodmi.

Hned ako som presla dverami kaviarne, usmievala sa na mna tvar, ktoru som poznala z fotky. Stihly, vysoky, usmiaty, strapaty 😉 Vklzla som mu do narucia a vymenili sme si bozky na lica.

Sadla som si oproti, objednali sme si pitie a dali sa do reci. Uplne nevinna debata, aku mozno denne vediete s kolegovcami bola pre mna nieco nove, vzrusujuce. Svojou bezprostrednostou odburaval moje pochybnosti a obavy. Boli to takmer dve hodinky velmi prijemnej konverzácie.

Na zaciatku som bola mozno trocha strohejsia, ale nenechal sa odradit a ja som sa casom pristihla, ze viac rozpravam ja, a on na mna velmi intenzivne hladi.
Chvilami sa zdalo, ze ma vypnuty zvuk na pozadi mu bezia uplne ine obrazy, ako ma aktualne moznost vidiet. Ten pohlad bol chtivy a vzrusovalo ma, ze na mna tak ziadostivo pozera.

Bol cas ísť domov. Vysli sme spolu, bok po boku kracajuc k parkovisku, sem tam sa pri chodzi dotkli pazami, zastali a prisiel cas na rozlucku.

"Som velmi rad ze si sa nechala presvedcit na stretko, a ak nic ine, tak aspon vies, ze tam niesu len uchylaci ale aj my, neskodni", povedal a naklonil sa k rozluckovemu bozku.

Prve, nevinne, ale aj tak vzrusujuce stretnutie.

Po prichode domov uz ma cakalo niekolko sprav. Sprav o tuzbach, co sa neodvazil vyslovit priamo do oci. O tuzbach ktore mal dlho pred stretnutim a ktore sa len vystupnovali.

A ano, este sme sa stretli. V súkromí a neruseni okolitym svetom a naplnali nase tuzby, ale o tom az nabuduce 😉