Večer som ako zvyčajne scrolloval sociálne siete. Nemohol som spať, myšlienky mi blúdili kade-tade, a tak som sa utápal v nekonečnom prezeraní Instagramu. Zrazu som si všimol, že mi niekto neznámy označil "páči sa mi" pod fotkou, kde som so synom. O pár sekúnd neskôr mi už prišlo upozornenie — slečna ma začala sledovať.
Zo zvedavosti som pridal ďalší príbeh. Netrvalo dlho a opäť zareagovala: „Aký krásny tatino.“ Usmial som sa. Rozbehla sa medzi nami nevinná konverzácia, ktorá sa však čoskoro zmenila na niečo oveľa hravejšie. Po hodine písania som zistil, že je slobodná mamička a býva len dvadsať minút odo mňa.
„Zajtra ráno odveziem malého do škôlky. Potom môžeš prísť,“ napísala.
Ráno som nasadol do auta a vyrazil. Čakala ma pred panelákom. Drobná ryšavka, s výrazným pozadím, ktoré jej akoby robilo česť. Vošli sme do výťahu a ona sa ku mne otočila. Jej pehavá tvár a hriešny pohľad napovedali presne, ako sa tento deň skončí. Prvé bozky padli ešte vo výťahu.
U nej doma som jej pomaly vyzliekol tričko a ostala predo mnou v čiernych čipkovaných tangách. „Spravíš mi, prosím, kávu?“ usmial som sa.
„Samozrejme,“ odvetila a ladným krokom zamierila do kuchyne. Sadol som si na pohovku a sledoval, ako sa takmer nahá cudzinka predo mnou pohybuje vo vlastnej kuchyni — nečakané, vzrušujúce.
Odtlačil som konferenčný stolík, aby sme mali viac miesta. Bola si vedomá, čo nasleduje. Bez slov si kľakla a vzala si ma do úst. Bola hladná a neskutočne zručná. Jej rytmus, pohyby, intenzita — všetko vo mne vyvolávalo dojem, že som na súkromnom priváte.
Presunuli sme sa do kuchyne, kde som ju oprel o linku. Držal som ju za vrkoč a prirážal zozadu. Jej telo sa mi poddávalo s ľahkosťou, vzdychala, prosila o viac. Vyložil som si ju na práčku, pritisol dlaň na jej hrdlo a v očiach som jej videl čistú oddanosť a túžbu. Vyvrcholil som jej na tvár, zatiaľ čo som si už dopíjal kávu, ktorá medzičasom vychladla.
Zvládli sme ešte dve vášnivé kolá v posteli. Striedali sme polohy, ona si užívala každý výprask na zadok a každú kvapku, ktorú jej telo prijalo bez zaváhania.
Nikdy by som nepovedal, že obyčajný večer, keď sa nudím s mobilom v ruke, vyústi do ranného dobrodružstva na kuchynskej linke úplne cudzej ženy.
Pri mojom odchode ma ešte zastavila pri dverách — bez slova si kľakla, a rozlúčila sa tým najlepším spôsobom. Ďakujem ti, 21. storočie — s tvojou pomocou je život omnoho jednoduchší.
