Jožo.
To je moje ctené meno, ak sa teda vôbec pýtate čo za blázna vôbec vystupuje pod týmto nickom. Ale to nie je vôbec podstatné.
To hlavné sa nachádza nižšie. Tých pár znakov písaných písmom
Times New Roman v textovom editore od Mrkvosoftu Word 2007.
Deň
ako každý iný. Sedím si takto na jeseň vo svojom kancli,
zahádzaný kopou papierov, ako vždy. Jeden vybavíš a ďalšie tri prídu ku tebe. Hrôza ! Zrazu počujem to malé zemetrasenie,
ktoré nastáva o 11:30, keď sa celé naša firma na minútu presne odoberá do mesta na obed. Mne sa nechce nééé .. Radšej zostávam aj keď trochu hladný, sedieť za pc a púšťam
Amatérov. Vravel som to už ? Asi nie: Objavil som správu od krásnej tmavovlásky menom Erika, že sa jej páčia moje fotky a moja „atletická“ postava typu slon S.R.O. Zaujímavé to som teda naozaj nečakal. Erika má 23 rokov, 160cm a 60kg. Nie je to super ? Taká akurát do voza do koča a potom do koša...
(sranda) Nechala mi do konca na seba aj kontakt typu Skajp. V tom momente odlepujem čiernu nepriehľadnú pásku z webkamery
(paranoja) a riešim Videohovor, ktorý nakoniec aj tak nejako nechcel ísť. No čo čert nechcel, nevedel som že moja paranoja je skutočná a v našej firme sú všetky počítače sledované dosť prísnym okom šéfa.
Predstavím: Volajme ho Vlado. Má takmer 60 rokov, no v IT priemysle je expert a rád sleduje svojich zamestnancov či naozaj robia to čo majú. Mimo toho, počul som že už dačo skúšal okrem báb aj na mladých chalanov z IT supportu našej firmy.
Po 17:00 (doba kedy odchádzam od pc a zamykám kancel) mi zvoní
telefón. (Šéf)
Vlado: Dobrý deň Dodo môžete rýchlo skočiť ku mne do kancelárie ?
Ja:
Samozrejme, hneď som tam !
Vlado:
Ďakujem. Čakám Vás.
Nevedel som čo potrebuje, no po dnešku a záverečnej, mi to už bolo jedno. Hlavne ho mať rýchlo z krku.
Klopem na dvere a počujem ,,Ďaleeeej“ …
Ja:
Dobrý deň.
Vlado: Dobrý deň ! Sadnite si prosím.
Bla bla bla...
Bla bla bla...
Ja: Dovidenia! Pekný večer. (buchnutie dverami)
Vec sa má takto: Nebudú
provízie a som na hrane vyhodenia, pokiaľ nevymyslím niečo
čím to odčlením. Šéfko už mesiac sleduje moju robotu a medzi tým vidí, ako navštevujem amatérov a čo tam robím. Vlado si dokonca zálohoval fotky mojich objektov, s ktorými si dopisujem.
Prešli asi dva týždne, a ja som dostal pozvánku na firemný teambuilding. Tatry, príroda, hory, spoločnosť
kolegov, to sú všetko veci čo ja neznášam, pretože som alergik,
astmatik a introvert. ,,Výborný víkend“ – pomyslel som si. Prekvapenie ma čakalo až doma, kde som zas po nejakej dobe zapol Amatérov a čakala ma tam správa, že ak chcem, môžem prísť navštíviť Eriku ku nej do Liptovského Mikuláša. Pozrel som mapu a jasal som radosťou, lebo budeme od seba len kúsok a ja túto mladú sexuchtivú cicušku musím spoznať.
Vo
štvrtok sme dorazili v poobedňajších hodinách na hotel a všetci sme sa ubytovali. Hotel bol zaujímavo riešený
a izby boli prepojené balkónmi, na ktorých ľudí od seba delila malá sklenená tabula medzi izbami o výške asi jeden meter. V napätí som dúfal že v susedných izbách bude ubytovaná aspoň jedna pekná kolegyňa, no sklamal som sa. Z ľavej strany miesto izby sklad, a z pravej Vlado. Jedna horšia vec než druhá, nahnevaný som sa hodil do gala a šiel na večeru, okúkať nejakú čaju na spoločný večer, no skončil som v hotelovom bare a nejako sa mi nevybavujú spomienky ako som sa vôbec dostal na izbu. Ráno (teda skôr na obed) som sa zobúdzal s najhoršou opicou v mojom živote a to horšie bolo to, že sme dnes mali spoločné športové hry.
Obliekol som sa do dresu a išiel za hotel do lanového parku za naším hotelom, kde som strávil v spoločnosti kolegýň celkom príjemný deň. Večer mala byť nejaká disco party, no ja som sa s výhovorkou únavy vyparil na izbu, kde som štartoval Laptop a pripojil sa na nezabezpečenú Wi-Fi sieť s názvom Hotel. Po pár hodinách na nete, mi zrazu zvoní
Skype a zdvíham hovor mojej prekrásnej Erike. Rozprávali sme sa asi tak do jedenástej večera, keď navrhla že by ma chcela vidieť nahého a za odmenu mi aspoň do kamery zatancuje nahá,
lebo nečakane ochorela a nechce aby som dostal nejakú virózu od nej. Vytiahol som bez rozmýšľania tátoša a už som ho honcoval. Takmer pred vyvrcholením zrazu Laptop zamrzol a nejako sa nechcel prebrať k životu, tak som h s nervami odložil a postavil sa z kresla a v tom momente som zmrzol. Cez Balkón na mňa pozerá Vlado.
Chcete vedieť čo nasledovalo ?
