Bol horúci letný deň a Petra čakal pohovor v firme, ktorá bola jeho vysnená. Ráno začal ako obvykle: studená sprcha so spevom, prezrel si na amatéroch nové správy, babenkám napísal nejaké lichôtky rýchle raňajky…
Obliekol si peknú modrobielu košeľu s krátkym rukávom, slim nohavice, ktoré pekne obopínali jeho panvu a obul si lakovky. Rýchlo nasadol do auta a hurá na pohovor.
Keď prišiel na recepciu, povedali mu, že dnes s ním bude mať pohovor šéfka, lebo všetci personalisti šli na dovolenku.
Vyzeralo to divne, lebo v kancelárii videl zopár mužov, ktorým bol predtým odniesť životopis. Ale Peter s pokojom angličana len kývol plecom.
“Môžete ísť do dverí A-119.” Ozvalo sa po chvílu z recepčného stolíka.
“Fuuh, len pokoj Peťo, tu prácu dostaneš” , povzbudzoval sa Peter.
Vošiel do dverí a na prahu zostal stáť ako zamrazený. “To je kus ženy”, povedal si v duchu.
Pred ním sedela tridsiatnička, s tmavočerveným rúžom na perách, čiernymy vlasmi v cope a okuliarmi s hrubším čiernym rámom. Biela blúzka bola taká priesvitná, že bolo vidieť ružovučkú čipkovanú podprsenku.
“Takže pán Peter, vitajte u nás, moje meno je Katarína a dnes si vás trochu preklepnem.”
Peter tam len tak stál a obtiahnuté nohavice začínali byť čoraz obtiahnutejšie.
“Poďte, sadnite si, alebo ste si to rozmysleli?” Povedala Katka.
“Nie nie, jasné, já, som Peter, á, já by som tu chcel pracovať, nó á, rád si sadnem samozrejme.”
“Pán Dolinský, buďte v pohode, toto nie sú štátnice heh.” Katka medzitým očami skĺzla k jeho rozkroku a udivene pozerala na to ako je možné, že zips ešte nepraskol. Nedala však na sebe nič vedieť, no v duchu si predstavovala ako asi môže vyzerať ten mohutný nástroj.
Peter medzitým vykročil k stoličke a sadol si.
“Takže 3 roky ste pracovali ako IT analytik a 4 roky ako team leader.”
“Áno madam.” Povedal Peter a v duchu si pomyslel, čo to z neho vyšlo.
“Madam, hmm, to sa mi páči.” Povedala Katka.
“Verím vám, že ste skúsený odborník, ale hľadám ľudí s určitými vlastnosťami.” Pousmiala sa Katka
“Povedzte, čo rád robíte vo voľno. čase?”
“Behávam, plávam, opaľujem sa, momentálne v lete nie je čo iné robiť.”
“Muž a opaľovať sa. To je nezvyčajné. Snáď nie na nuda pláži. Hahaha.” Povedala Katka s chutným smiechom.
Peter sa začervenal a zostal ticho.
“To vážne chodíte na nuda pláže?”
Peter len nesmelo kývol hlavou.
“A na aké? Aj ja chodievam.” Povedala Katka s koketným úsmevom.
“Na piesky hlavne.” zasomral Peter.
“Tam chodím často, to by som si vás pamätala.” povedala Katka. “Vyzlečte sa aspoň do pol pása, možno mi viac povie vaše telo.”
“Vy-vy-vyzliecť?” Koktal Peter.
“No jasné, veď sme nudisti, nehanbíme sa.” len čo to Katka dopovedala, už jej priesvitná blúzka viala vo vzduchu a slastné cicušky chceli stoj čo stoj vyskočiť z košíkov ružovej čipkovanej podprsenky.
Peter na seba nenechal dlho čakať ale chudák bol taký zmätený, že si najprv vyzliekol nohavice namiesto trička.
V boxerkách mu napumpovaný vták pulzoval a Katka sa nestačila diviť.
“Pokračujte Peter…” tlmeným hlasom povedala.
Petrov vták priam vyletel akoby z klietky keď si stiahol boxerky a v tom zaznel víkrik. “Veď ja ťa poznám Peťo.” zhíkla sa Katka. “Och, veď som ťa videla snáď už 10x, tvoj kamoško je nezameniteľný. Konečne si v mojej moci.”
“Ako to vo vašej moci madam?” Peter bol v šoku.
“Nuž, prijatý budeš jedine vtedy, ak so svojím kamoškom dokážeš, že si hodný toho pracovať v mojej firme.”
“To teda dokážem, mám na to.” mužským hlasom povedal Peter.
“Tak poď bližšie, nech si ťa ohmatám Peťulko.”
….