(Súťažná) Silvester ako za mlada?

Jedná sa o trochu dlhšiu poviedku, takže ak sa niektorým ju nechce čítať celú, tak kľudne môžte začať ak od polovice.
_______


"Smiem vám pomocť s tým kabátom?"
"Nie, ďakujem." zareagovala takmer až výbušne. Na tomto mieste neočakávala prejav zdvorilosti a už obzvlášť nie vykanie. Dlhú dobu tu nebola. Všetku svoju energiu sústredila do kariéry a mužov, čo sa jej priplietli do cesty. Potrebovala zmenu a tak si úplne sama vyrazila na silvestrovský večierok. Ešte ako študentka tu zažila kopec zábavy. Lenže ona už dávno študentkou nebola a zatiaľ čo väčšina jej kamarátok sa usadila, ona všetko investovala do kariéry a budovania imidžu dokonalej ženy. To sa jej úspešne podarilo, ale čo ďalej? Zrazu sa ocitla na životnej križovatke a vôbec netušila, ktorú cestu zvoliť. Zatúžila sa vrátiť do čias, keď bolo všetko jednoduché.

“Prepáčte, chcel som byť iba zdvorilý.” okamžite zareagoval na jej chladnú odpoveď. Natiahla napol vyzlečený kabát na seba so slovami: “Tak prosím.”
Hneď ako ju zobliekol, obzrela si ho o čosi lepšie. Ani na druhý dojem ju neoslovil. Našťastie jej iba poprial príjemnú zábavu a zmizol.

Keď sa ocitla na terase a nedarilo sa jej pripáliť cigaretu, čiasi ruka sa k nej natiahla a sprostredkovala jej funkčný plameň.
“To ste opäť vy?” oslovila ho, keď spoznala jeho črty tváre v tme.
“Áno, verte mi ale, je to náhoda. Skutočne sa vás nesnažím prenasledovať.”
“V to dúfam.” odvrkla.
“Bavíte sa?”
Chcela mu dať najavo, že áno, ale len mimo jeho prítomnosti. Rozmyslela si to. Jeho úprimnosť bola autentická. Jeho vystupovanie príjemné. Nezaslúžil si chladné odmietnutie. Stavila teda aj ona na úprimnosť.
"Kedysi áno, dnes už to akosi nie je ono."
"Chápem, musí byť otravné, keď na vás neustále lipnú desiatky mužských očí. Nuž, to je nepríjemná daň za prirodzenú krásu."
"Čože? To nie. Teda s tým som sa už ja nejako vysporiadala..." zostala zaskočená jeho reakciou.
"Zmenilo sa to tu." dodala reálny dôvod.
"Chodievate sem?"
"Nie. Teraz už nie. No kedysi dosť často… ešte počas vysokej. To je hrozné, už je to viac ako desať rokov."
"Ospravedlňte ma, ale to mi nejako nevychádza, desať rokov to byť nemôže." pokúsil sa ju opraviť.
"Veru je. Mrzí ma, ak som vás sklamala."
"Mňa? Ani náhodou. Príjemné prekvapenie, že príroda vie byť takto milosrdná...budete teda asi v mojom veku a v mojom prípade príroda zhovievavá príliš..."
"Prosím vás, nepreháňajte tu..." zadívala sa na jeho veľmi slušne upravený zjav. Nahladko oholený. Klasický účes, keď holičovi chýba dávka kreativity. Kúty v pokročilejšom štádiu. Sveter a aj zvyšok outfitu ako z golfového stretnutia seniorov.
"...vidím na vás, akoby ste túžil zostarnúť a potom kázať, že ste starý."
Dofajčila posledný zvyšok cigarety a letmo skontrolovala, či to príliš neprehnala. Zdalo sa, akoby sa nad tým zamyslel. V jeho očiach sa neznačil hnev, ale nejaké tiché porozumenie s jej výčitkou.

Polnoc sa jej už podarilo osláviť v spoločnosti dvoch mladých sympatických športovcov. Výrazne nevyspelých, ale v tom okamihu jej to nijako neprekážalo. Jej hra na nedobytnú sa však nestretla s pochopením a tak do hodiny zostala opäť bez spoločnosti. Tí najzaujímavejší muži si medzitým stihli uchmatnúť svoju korisť a ťahali si ju buď priamo domov alebo im v priestore baru tlačili do hlavy kaleráby, aby ich dostali čo najrýchlejšie do postele. Áno, to bol presne aj jej záujem. Stať sa korisťou nejakého atraktívneho mladíka, ktorý ani nepostrehne, že je o dobrých pár rokov staršia.

Nejaký záujemci sa ešte našli, ale bolo to pre ňu skôr trpké sklamanie. Možno bola len náročná. Možno popolnočná hodina nesprostredkovala dostatočnú úroveň obdivovateľov. A možno len zostarla a všetci ju prekukli. Hnev zo sklamania sa v nej búril. Ešte aj ten divný muž, čo ju nechtiac prenasledoval, si našiel spoločnosť. Poriadne mladú spoločnosť. Mladé dievča, asi trochu pripité, pretože sa náramne bavila na jeho slovách. Musí vypadnúť, čím skôr, tým lepšie.

"Nevravte, že už odchádzate?" zrazu sa pri nej ocitol, keď si pýtala kabát zo šatne. Ako to spravil? Veď len pred pár sekundami ho videla v spoločnosti tej teenagerky.
"Venujte sa svojej spoločnosti. Mne dajte pokoj." odvrkla ako žiarlivá milenka. A uvedomila si, že skutočne dokáže žiarliť ešte aj na tohto zvláštneho chlapíka.
"Prepáčte, nemohol som vás nechať len tak odísť bez toho, aby som sa nepokúsil s vami aspoň ešte na chvíľku prehovoriť."
"A o čom?"
"Nezaleží o čom, nemôžem nechať najoslňujúcejšiu ženu tohto večera odísť."
"Prosím vás, nechajte si tie svoje lichôtky pre mladšie. Najoslňujúcejšia žena odchádza domov...sama." zaumienila si.

Nikdy nebola nejako obzvlášť citlivá, ale keď zbadala ten sklamaný pohľad toho divného chlapíka, jej srdce náhle zmäklo. Čo tým môže stratiť.
"Fajn, tak jeden pohárik ešte zvládnem."
"Naozaj, tak to ste ma nesmierne potešila." jeho oči sa rozžiarili ako malému chlapcovi. V jednom mal oproti tým všetkým fešákom navrch. Mal skutočne netradičný šarm. Jeho nenápadné sebavedomie skrývalo špecifickú charizmu, ktorá vystupovala každou ďalšou vetou do popredia. Nebola ním nijako očarená, skôr naopak, ale jeho spoločnosť jej bola nakoniec príjemná. Zaskočilo ju, keď náhle povedal: "Mrzí ma to, ale budem musieť už ísť."
Tou vetou jej takmer vyrazil dych.
"Ako to myslíte?" zareagovala úplne zaskočene.
"Povinnosti, viete."
Tak ten hajzel bude nakoniec ženatý, to by mnohé vysvetľovalo.
"Idem s vami." vyskočila na nohy skôr, ako si on uvedomil, že na odchod je nutné sa najprv postaviť.
"Smiem vás teda cestou odprevadiť domov...teda asi odviezť taxíkom, ak nebývate niekte v blízkosti."
"Tuším to máte nejaké premyslené?" podpichla ho.
"Prepáčte, chcel som byť len zdvorilý, ale nechcel som vám mojím odchodom sabotovať zvyšok večera."
"Stalo sa, je neskoro plakať nad rozliatym mliekom."
"Mrzí ma to." odpovedal sklamane, akoby jej spôsobil obrovskú citovú ujmu.
"Prosím vás, neberte všetko tak vážne."
"Viete, ja sa v ženách veľmi nevyznám."
"Tým sa netrápte. To ani my ženy niekedy." usmiala sa na neho.

Keď taxík zastal v centre pred jedným z luxusných moderných obytných vežiakoch, nastalo ticho.
"Tak a je to tu. Svetlo, ktoré ste vniesli na chvíľu do môjho života, zhasne."
"Nuž." zareagovala chladne. Pomrvila sa na sedadle, akoby chcela vystúpiť a až samú seba prekvapila vetou, ktorú vyslovila: "Nezastavíte sa ešte na chvíľu hore, že ukončíme toto trápne vykanie?"
Vytreštil na ňu od prekvapenia oči. Žiadne slovo mu neprichádzalo na rozum. Vyšlo z neho iba prekvapivé: “Naozaj?”
“Nerobte si ilúzie, máme nedokončené debaty a odmietam sa o nich ďalej rozprávať tu v taxíku.”
“Viete, no…” začal sa vykrúcať, lebo toto nemal v pláne. Ale zareagoval skôr, ako by ju jeho váhanie otrávilo a rozmyslela si to.
“Nie, takúto príležitosť si nemôžem nechať ujsť aj keby tanky padali.”
“Tanky padali? To kde chodíte na také slová?” zasmiala sa nad jeho zvláštnym prirovnaním.
Mykol plecami a další krok urobila za neho ona: “Pán už nebude ďalej pokračovať, zvyšok cesty vám uhradí.”

Ocitol sa v priestrannom luxusne zariadenom byte. Ani náhodou nedúfal, že takto ukončí svoj silvestrovský večer. Zmocnila sa ho nervozita a až teraz si uvedomil, že tento večer niekam smeruje. Doteraz to bral ako nevinný flirt. Nikdy by nepovedal, že sa ocitne u tejto očarujúcej dámy.
"Máte krásny byt."
"Ďakujem. Nejako ste znervóznel." zareagovala na viaznúcu diskusiu a vzrastajúcu neistotu v jeho očiach.
Zadívala sa mu hlbšie do očí a skúmavo prehĺbila záujem: "Že vy teraz premýšlate, čo na to povie vaša manželka?"
Tie slová mu po rýchlej analýze rozkmitali kútiky na perách.
"Čo sa tu usmievate, poďme s pravdou von?" nabádala ho.
"Mojej manželke je to jedno. Aby som bol presný, už viac ako päť rokov exmanželke."
"Chcem o tom počuť viac."
"Nie som si istý, či to je príjemná téma na..."
"Nemusí, chcem to ale počuť. Podviedli ste ju alebo ona vás?"
"No sľúbil som jej vernosť a napriek tomu som sa zasnúbil s prácou."
"Nie som si istá, či vždy rozumiem vašim kvetnatým vetám...venoval ste sa práci viac ako jej?"
"Žiaľ áno." odpovedal smutne.
"Tak to máme rovnaké, aká práca vám kradne toľko času?"
"Som lekár, chirurg a odnedávna primár."
"Naozaj?" žasla, pretože poznala ľudí z rôznych profesií, dokonca pilota, ale s lekármi ešte do bližšieho kontaktu neprišla.

"Pán doktor, myslím, že je najvyšší čas ukončiť toto trápne vykanie." navrhla mu a do ruky strčila pohár s vínom, ku ktorému sa dostali až teraz. Zamestnala ich diskusia a zdalo sa, že napriek ich úplnej odlišnosti, mali toho mnoho spoločného.
"Milan, teší ma."
"Sylvia." odpovedala. Nenápadne štrngla o jeho pohár a perami sa letmo až symbolicky dotkla tých jeho.
"Sylvia, aké krásne meno. Pristane vám...pardón...ti. Cítim sa ako pobozkaný anjelom."
"Ja a anjel?" rozosmiala sa tmavovlasá ohnivá žena.
"Mne tak pripadáš. Tá nežnosť a elegancia. Navždy si zapamätám, že som mohol na sekundu ucítiť kúsok z tej dokonalosti."
Zadívala sa na neho. Dlho sa mu dívala do očí. Bol to signál vziať si z nej omnoho viac, no on sa iba nadšene usmieval. Iný by sa už po nej vrhol a vzal si všetku jej zostávajúcu nevinnosť. On nie. On len poslušne čakal, ako sa to vyvŕbi.
"Ak ti stačí len tá sekunda, tak v poriadku."
"Mne stačí aj len pohľad na teba."
"No tak sa dívaj, donesiem ti fotku." nadchla sa svojím žartíkom tak, že sa rozosmiala a rozhodla sa mu nejakú z jej fotiek priniesť.

"Tu som tak o desať rokov mladšia." podala mu do rúk fotku, kde pózovala profesionálnemu fotografovi v pomerne odvážnych šatách.
"Ty si modelka?"
"Ach, ty neodraditeľný lichotník. Tuším sa tie tvoje zvláštne prirorvnania lepia už aj na mňa."
Usmial sa na ňu.
"Idem sa prezliecť do niečoho pohodlnejšieho, zatiaľ obdivuj moju mladosť."
Zmizla kdesi v útrobách veľkého bytu. Chvíľami rozmýšľala, čo to robí. Alkohol a ochota prežiť dnešný večer naplno jej myšlienky odvliekli do zabudnutého kúta. Nakoniec celé to bolo akosi príjemné, ten divný chlapík mal akýsi zvláštny šarm. A okrem toho bol ešte aj lekár.

Potrebovala si zvýšiť ego a chlap v jej obývačke bol skvelým prostriedkom. Odlíčila sa, dala si rýchlu sprchu. Trochu parfému na seba a tak vkráčala k jej návšteve. Na sekundu zaváhala, zažila už všelijaké úlety. Predstava, že tam nájde chlapa masturbujúceho nad jej fotkou, ju však znepokojila. Nič také sa nestalo.
Díval sa na ňu s očarením, nesmelo skúmal jej nahé telo. Stála tam a čakala na jeho reakciu. Dlho neprichádzala, iba sa usmieval.
"Prepáčte, vypadli mi všetky slová."
"Potykali sme si. Nie je to už tá z tej fotky, však?" doberala si ho a nútila ho k vyjadreniu.
"Prepáč, Sylvia, ak mám byť úprimný, asi som sa zamiloval do vás po druhý krát. Na tom večierku som nevedel odolať vašej kráse a šarmu, ani by ma nenapadlo, že..." nestihol dopovedať, pretože medzitým stihla prikráčať k nemu a pobozkať ho. Presne tú reakciu chcela počuť. Presne takú reakciu chce cítiť každá žena, keď ju partner po prvý raz zbadá nenalíčenú a nahú s jej nedokonalosťami.

Všetko bolo presne tak, ako si predstavovala. Presne po tej reakcii túžila. Až na ten bozk.
"Prepáč, mohol by som sa aj ja trochu...upraviť?"
"Mohol." odpovedala skúmajúc, čo sa práve odohralo.
Usmial sa na ňu.
Sprevádzala ho až do kúpeľne. Vyzývavo pred ním kráčala a nechala, nech si poriadne obzrie jej pestované krivky. V kúpeľni mu nedopriala súkromie. Usadila sa na práčku s prekríženými nohami. Obzrel si ich a mierne vystrašene pomalým pokorným tempom uprel svoj pohľad do jej očí.
"Teraz je rada na tebe." usmiala sa. Bolo jej zrejmé, že jeho telo neukrýva nič výnimočné, čo by ju mimoriadne potešilo. Aj tak ho túžila zhliadnuť.
S neistotou začal vyzliekať svoje zvršky. Po chvíli bol odhalený do pol pása. Chudé telo odhaľovalo kde tu náznak nejakých svalov. Trochu chlpatá hruď v nej vyvolala mierne obavy.
"Aj zvyšok, prosím." požiadala, ale už nie s takým nadšením. Bála sa neupraveného malého prirodzenia. Neistota v jeho očiach prezrádzala, že tomu tak bude.

Opäť sa zmýlila. Zastrihnuté ochlpenie príjemne kontrastovalo s pomaly vzrastajúcim prirodzením. Nebolo ani obrovské ani malé, ani príliš tenké ani nechutne hrubé. Pekne tvarované, prerastené drobnými žilkami.
"Môže byť." pomyslela si potichu. Všimla si, ako jej potenciálny milenec čaká na ďalší krok. Túžobne čakal, či skôr váhal, či smie vyraziť do útoku. Konečne na to prišla. Konečne zistila, čo jej na tomto divnom chlapíkovi imponuje. Jeho ochotná ústretovosť a zdržanlivosť. Nie ako tie davy testosterónom nabitých dominantných samcov, ktorí sa prestriedali jej posteľou, pre ktorých bola len trofejou a uspokojením ich nahromadených sexuálnych potrieb.

Ukazovákom si ho privolala k sebe. Ešte predtým rozkročila nohy, aby si ho mohla zaboriť do rozkroku. Ani na sekundu nezaprotestoval. Oddane sa vrhol do jej lona, aby ucítila jeho jazyk na dráždivých miestach. Narábal s ním veľmi citlivo a nežne, pomaly vpúšťal vzrušenie do jej tela. Nikam sa neponáhľal a citlivo reagoval na každý jej drobný pohyb. Ani si neuvedomila, že zavrela oči a vychutnáva si to plnými dúškami. Na chvíľu sa prebrala, keď jej noha omylom zavadila o jeho prirodzenie. Zopakovala to a už to nebola len náhoda, ani náhodné zavadenie. Prstami na nohách mu po ňom prechádzala a skúmala jeho stoporenie.

Opäť upadla do pomaly rozvíjajúcich príjemných pocitov. Oddala sa im a vôbec si neuvedomila, že sa preliali do poriadne intenzívneho vyvrcholenia. Noha jej od vzrušenia tlačila celou silou na jeho prirodzenie. Ani len nepípol, pokračoval až do konca v jej uspokojovaní.

Uspokojene ho odtlačila ho so slovami: “Ty si mi ale prekvapenie.”
Spokojne sa bez slov na ňu usmieval, akoby bol vďačný, že jej mohol takto poslúžiť.
Po chvíli zoskočila z práčky. Jemne sa dotkla jeho vytrvalej erekcii a opustila ho so slovami: “Urob, čo potrebuješ, a nájdi si ma.

Urobil, čo potreboval. Ovlažil si telo, namydlil trochou jej za ružou voňajúcim sprchovým šampónom, osušil a vybral sa ju hľadať.
Našiel ju na posteli v spálni. Vyrazila mu dych opäť.
“Vyzerám ako anjel?” spýtala sa. Jej tmavé vlasy a snedá pokožka kontrastovali s bielym bohato čipkou zdobenými spodným prádlom, ktoré zvýrazňovalo jej už tak dokonalé krivky. Od úžasu sa opäť nevedel zmôcť ani na slovo.
"Chcela som si k tomu kúpiť aj krídla, ale vravela som si, že kde to potom využijem." dodala pragmaticky a donútila tak jej obdivovateľa k reakcii.
"Nie, vyzeráš dokonalo, ako dokonalý anjel. Aj bez tých krídiel."

Opäť si ho k sebe privolala prstom. Bez tohto pokynu by tam stál asi až dodnes a len sa na ňu zasnene díval, akoby sa díval na skutočného anjela. Na zjavenie, ktoré len hltáš pohľadom a odmietaš veriť, že je skutočné.
Pomaly sa privinul k jej nohám a ostýchavo jej začal bozkávať stehná blízko rozkroku.
"Poď ku mne." naďalej si držala priebeh pod svojou taktovkou.
Na chvíľu sa ich pohľady spojili.
"Poď." podnietila ho so slastným povzdychom a ich pery sa spojili. Bozkával nežne a nesmelo. Spomenula si na teenagerske časy, keď trochu experimentovala so svojou sexualitou. Rozpamätala si, aké príjemné bolo pobozkať ženu. Vtedy ju to prekvapilo, napriek tomu to nikdy neprehĺbila do väčšej roviny. Mužské telo bolo pre ňu nakoniec vždy atraktívnejšie. A teraz? Teraz bola zrazu pre ňu najatraktívnejšie nežnosť a taká akoby vyzretá plachosť. Jej zmysly zaplavovali príjemné pocity a s obrovskou radosťou sa s nimi dôkladne pohrávala.

Nežne sa na seba tisli a veľmi sladko sa bozkávali, akoby im to úplne stačilo. Nenápadne si sama rozopla podprsenku a zaviedla jednu ruku na jej dokonale tvarované poprsie. Jej ruka skĺzla k prirodzeniu a pri dotyku nenápadne zastonal.
Nedokázala odolať a prevalila si ho na chrbát, panvou sa nenápadne hýbala po jeho prirodzení. Keď už sa blížili k tomu najkrajšiemu, akosi zmeravel.
“Deje sa niečo?” odhalila ho.
“No vieš, neočakával som, nemal som vôbec v pláne takto krásne zakončiť túto noc.”
Zvláštne sa na neho zadívala.
“Já…nezobral som si žiadnu ochranu. Á…”
“Ach ták, bála som sa, že to nespomenieš. Takže pánko to chce bez ochrany? Ja z neznámymi nespávam bez ochrany, vlastne z neznámymi nespávam vôbec, takže…”
“Chápem, preto mi je to trápne žiadať ťa, či sa nejaká nájde u teba.”
Usmiala sa.
“Nájde. Myslela som, že na mňa skúšaš klasický trik, ale pre mňa je zdravie prvoradé.” odpovedala a zakusla si do pery.
“Viem, tvoje telo o tom svedčí.”
“Ďakujem.” polichotilo jej to viac ako očakávala a trochu sa začervenala.

“Nezdržujme to, nejaký isto nájdeš v šuflíku v nočnom stolíku.”
Načiahol sa k nesprávnej strane.
“Nie, v tom na druhej strane.” navigovala ho sediac na ňom. Naďalej cítila jeho erekciu a nevedela sa dočkať, kedy ju ucíti zvnútra. S miernymi ťažkosťami sa dopracoval k stolíku a otvoril šuflík. Mierne zmeravel od prekvapenia.
“Čo sa deje? Aj my ženy máme svoje potreby a spôsoby, ako si ich naplniť. Tiež som neplánovala, že dnešnú noc strávim takto.” zaklamala.
Stále sa trochu neisto prehrabal v šuflíku s elegantným vibrátorom. Úspešne tam našiel ochranu a jeho pôvabná milenka mu pomohla s nasadením.

Nadržane sa na ňom pohupovala. Zapierala sa o jeho chudú mierne zarastenú hruď. Vravela si, že je to síce príjemné, ale bez ochrany by to bolo lepšie. Nežne ju pri tom hladil a to v nej spôsobovalo príjemné zimomriavky, ale od vyvrcholenia ju delila stále dlhá cesta a nepribližovala sa. Na rozdiel od jej partnera.
Ten sa k nemu blížil závratnou rýchlosťou, hoci sa tomu bránil, ako vedel. Explodoval a kompletne stratil kontrolu nad nahromadenou sebakontrolou.
“Poď.” povzbudzovala hereckým výkonom. Zintenzívnila vzdychy.
“Ukáž mi aký si chlap.” hecovala ho, hoci už odoznievali posledné výstreky jeho explozívneho vzrušenia. Neprekážala to, rozhodla sa, že mu predvedie, o čo prišiel.

Začala na ňom jazdiť, akoby krotila divokého býka. Pokúšala sa využiť jeho zatiaľ neutíchajúcu erekciu. Celé toto divadlo okorenila poriadne intenzívnymi vzdychmi. Zavrela oči a ponorila sa do predstierania tak hlboko, že ju prebralo neporierateľné chvenie signalizujúce blížiaci sa vrchol. Tak toto sa jej ešte nestalo, že by svojím predstieraním presvedčila ešte aj seba. Cítila to intenzívne, jeho penis prestal vädnúť a začal sa prebúdzať opäť k životu. K poriadnemu životu. Zrazu ho cítila aj cez ochranu a cítila, ako ju raketovou rýchlosťou vedie k vrcholu. Už to nehrala, užívala si to po druhý raz. Vtedy na práčke to bolo prijemné, teraz na ňom náhle tak intenzívne divoké. Takmer až dostala obavy, že to nedokáže zastaviť.

Uspokojene sa zrútila na jeho hruď. Pohladila ho po nej a absolútne spontánne vyslovila: “Si fakt skvelý.”
Nevedel to spracovať ani po pár minútach. V miernom prítmí nočných lámp sa na ňu len zasnene díval. Vznášal sa niekde v oblakoch, hoci jeho milenka z toho vytriezvela. Nie, toto musí ešte využiť, vravela si. Prešla mu rukou po hrudníku, bruchu, ktorému by isto viac pristali nejaké tehličky svalov, až k rozkroku. Po nežnom dotyku sa začal ihneď prebúdzať. Zvodne sa cez jeho telo prehupla, aby mal možnosť si obzrieť jej postavu v pohybe.

Nečakane sa však vzdialila od postele. Z tajuplného šuflíka, ktorý ukrýval okrem vibrátora aj napríklad skrabošku, putá, či bičík, vybrala vibrátor. Provokačnou chôdzou sa presunula do kresla oproti posteli. Zvodne sa v ňom uvelebila. Lesklým povrchom si nenápadne prechádzala po jej hebkej pokožke. Špičku pomôcky si ovlhčila jazykom. Omotala sa ním okolo a nasimulovala vychutnávanie.
“Ukáž mi, ako sa s ním hráš.” prikázala mu. Prirodzene presunul ruky na jeho penis a začal sa s ním pohrávať.

Zvodne si jej drobného spoločníka zasunula do pusy. Pery poriadne zovrela a vytiahla. Na záver zaznelo poriadne cmuknutie. Takto to zopakovala niekoľko krát a zakaždým si vibrátor strčila hlbšie a hlbšie. Videla, čo to s jej milencom robí. Bol ako zhypnotizovaný, videla ako spomalil a silno zovieral svoj penis, len aby sa hneď nespravil.
Veľmi ju to bavilo a zároveň vzrušovalo. Ešte nikto nebol ochotný si pre ňu toľko vytrpieť a zároveň to robiť s takým nadšením. Nechcela ho nijako trápiť, ale nedokázala tomu akosi odolať. S hlasným stonom si vibrátor zasunula do rozkroku a začala sa elegantne dráždiť. Bola vzrušená, takže to išlo celé veľmi prirodzene. Dávku herectva čoraz viac prebíjalo skutočné vzrušenie. Každý elegantný dotyk s vlastným telom ju do toho vťahoval viac a viac. Privierala oči, hoci sa ich snažila mať po celú dobu otvorené. Túžila ho sledovať, to jeho nadšenie z nej, tú jeho túžbu na chvíľu zhliadnuť jej uspokojenie pred tým jeho.

Nepodarilo sa, bol to súboj, ktorý nemohol vyhrať. Pomedzi prižmúrené oči zhliadla, ako jeho telo začali kropiť zostávajúce dávky jeho plodnosti.
“Och, áno. Ty si ale poriadny chlap.” povzbudila ho nadržane, aby si hneď na to uvedomila, že vlastne povzbudzuje samú seba. Už jej veľa nechýbalo a jej nekontrolovateľným vyvrcholením to jej posunul o veľký kus bližšie. Jej telo ovládol opäť veľmi nečakane orgazmický kŕč. Vlhký vibrátor sa v jej útrobách strácal čoraz pomalšie. Pohyb ustal a jej vzdychy začali poľavovať. Podvolila sa tomu. Z ruky jej vypadol jej drobný kamarát a odkotúľal sa bokom. Prepadla ju vlna nekonečného uspokojenie. Bola to asi skôr únava, ale ona tomu priradila výnimočný pocit.

Po dlhej dobe sa prebrala, stále sa na ňu díval. Ten spokojne nesmelý výraz si tak veľmi obľúbila, že ho nevedela dostať z myšlienok. Príjemne ju zahrieval.
Vzala servítok a dôkladne z jeho tela poutierala jeho plody.
“Striekal si krásne.” pochválila ho, no jeho nesmelé ja sa zmohlo iba na jednoduché: “Ďakujem.”
“Prepáč, dnes už toho viac nezvládnem.” informovala ho a zmizla kdesi v kúpeľni.

Ráno sa prebrala v prázdnej posteli. Najprv si ani neuvedomila, čo sa tú noc dialo. V hlave jej trochu trieštilo, toho vína, čo za ten večer popila, nebolo málo. Tabletka to napraví. Keď sa prešla cez obývačku, zaujal ju odkaz. Pekné od neho, že sa nevyparil len tak. Nie že by ju to nejako zvlášť trápilo.

“Ďakujem ti za nádherný silvestrovský večer. Rád by som ti poďakoval osobne, ale o deviatej mi začína služba, inak by som rád zhliadol, aké je to prebudiť sa pri takej dych berúcej žene. Nesmierne rád by som, keby si sa mi ozvala na toto číslo, aby sme mohli vymyslieť, ako sa ti odvďačiť za najkrajšiu noc môjho života.” stálo na odkaze a okrem neho tam zostalo ešte jeho telefónne číslo.
“Úbožiak.” pomyslela si. Zapila tabletku a odpratala sa naspäť do postele.

Večer, keď sa zotmelo a naplno sa prebrala do nového roku, uprela zrak na nedopitú fľašu červeného vína. Ovládla ju samota. Úplne jej stiahla žalúdok. Hoci neochotne, ale musela si priznať, že ten chlapík jej chýba. Pomyslenie na ten jeho túžobný pohľad ju prinútilo zavolať mu a požiadať ho, aby ju v najbližšie dni pozval na věceru. Zostala zvláštne zarazená, keď odmietol.
_______
Ak sa vám poviedka páčila, určite nezabudnite dať LAJK. Ak by ste náhodou zatúžili po pokračovaní, napíšte komentár. A tiež by ma zaujímalo, ako plánujete prežiť tento rok Silvestra vy.