Bolo už po pracovnej dobe. Väčšina kolegov odišla a hala sa ponorila do ticha. Adam zostal dlhšie, dokončoval výkazy. Unavene si pretrel oči a zamieril do šatne prezliecť sa. Dvere zavŕzgali, keď ich otvoril. Svetlo ešte svietilo. Myslel si, že je sám, no z priestoru medzi skriňami sa ozvalo tlmené šuchotanie.
„Prepáčte, len dokončujem upratovanie,“ ozvalo sa ženským hlasom.
Adam sa otočil. Za jednou z lavičiek stála mladšia žena v pracovnom odeve, s vlasmi stiahnutými do drdola a mopom v ruke. Mala jemne začervenané líca a uprene sa na neho dívala.
„Nič sa nedeje. Nechcem vás rušiť, len sa prezlečiem a zmiznem,“ povedal a pousmial sa.
Žena sa usmiala tiež. „Zvykla som si na to, že tu po večeroch občas niekoho stretnem… ale vy ste tu ešte neboli.“
Adam sa začal prezliekať. Košeľu si rozopol pomaly, cítil na sebe jej pohľad. Očami ho kĺzala po pleciach, hrudi, až sa mu stretli pohľady v zrkadle.
„Ako sa voláte?“ opýtal sa, keď si práve obliekal tričko.
„Maja,“ odpovedala a pristúpila bližšie. „A vy?“
„Adam.“
Ich pohľady sa už neodtrhli. V priestore viselo zvláštne napätie. Maja si nenápadne prehrabla vlasy, uvoľnila si gumičku a vlasy jej spadli na plecia. V tom momente sa rozhodla. Podišla k nemu, ako keby chcela zobrať niečo zo zeme. Ich telá sa takmer dotkli. Cítil jej vôňu – jemný závan mydla a niečoho teplého, ženského.
Adamovi stuhlo telo, nie však od napätia, ale od túžby. Keď sa narovnala, ich oči sa stretli zblízka. Nečakal na ďalší signál. Rukou jej jemne prešiel po líci, ona zatvorila oči a naklonila sa k nemu.
Ich bozky boli najskôr opatrné, potom stále dychtivejšie. Adam ju oprel o skrinku, jeho ruky jej prechádzali po bokoch, zatiaľ čo Maja mu rozopínala nohavice. Dychy sa zrýchľovali, šepoty miešali s tlmenými vzdychmi. Maja stiahla nohavičky, postavila sa rozkročená na lavičku, aby bola v jeho výške. Oprel ju, chytil ju pevne za boky a pomaly do nej prenikol.
Jej ston sa niesol tichou miestnosťou. Pohyby boli najprv pomalé, kontrolované. Ruky mu zvierala okolo krku, jej boky sa proti nemu rytmicky pohybovali. Dych sa miešal s tlmenými údermi ich tiel. Adam ju cítil celou svojou bytosťou – jej teplo, vlhkosť, napätie svalov okolo neho. Zrýchlili tempo. Hrudníky sa im lepili o seba, Maja ho škrabala po chrbte, kým nevyvrcholila so zachvením celého tela. O chvíľu ho nasledoval aj on, s hlbokým výdychom a zarytím prstov do jej bokov.
Ostali chvíľu len tak, opretí o seba, kým im dych opäť nenašiel rytmus. Potom sa obaja rozosmiali.
„Tak… to bolo najzaujímavejšie upratovanie, aké som zažil,“ povedal Adam.
„A možno ani posledné,“ usmiala sa Maja a žmurkla na neho.
