Samozrejme, že som normálny človek ( v rámci možností) a dobrý synček. Keďže moja mama nemá auto a cestovať sama sa bojí, vždy s bratom hádžeme mincu kto ju zoberie do rodnej dedinky na juhu na hody. Tento rok (ako posledné 4) vyšlo "šťastie" na mňa. Nechápte ma zle, nie že by som nemal rád lokše, kačice, koláče, pagáče, víno, alkohol.....ale nie všetko naraz v rozpätí dvoch hodín.
Samozrejme alkohol neprichádzal kvôli šoférovaniu do úvahy, ale všetko ostatné.....môj žlčník vypisoval PN pred hodovým víkendom.
Aby sa hodová sobota začala pekne krásne, tak sa mi pokazilo ráno auto. Náhrada? Pistáciová fábia bez klímy s motorom z miešačky a pneumatikami čo boli popraskanejšie ako tvár Evy Mázikovej.
Nevadí, to auto bol stroj času a do dedinských hodov zapadne nádherne, hneď vedľa vytuningovanej Feldy miestneho frajera Laja a vylešteného moskviča Pištu báčiho.
Cesta ubiehala pomaly, mama mi nahrádzala rádio, poznáte to taký sivý šum. Rozprávala čo sa udialo v celej rozvetvenej rodine, ako by ma to zaujímalo.
Po ceste, ktorá sa dala prirovnať sedeniu na práčke sme dorazili do malebnej dedinky na juhu Slovenska.
Slnko pieklo, v dedine už vyhrávali hity z 80-tych rokov prípadne vypaľováky z obdobia 2000.
Presne všetko ako vždy, olej z vysmážania bolo cítiť na kilometre a preraziť to mohla len tá bulharská rúžová voňavka čo mala na sebe každá babička.
Mamu som odovzdal v domčeku jej mamy, dal som si kačicu a rozhodol sa, že aby som odolal nonstop ponúkaniu jedla a alkoholu pôjdem sa prejsť a poobzerať ako to v dedinke po roku pokračuje.
Čakať , že sa niečo zmenilo bolo márne. Ale nevadí, vypol som hlavu a len tak chodil. Okuliare, nepríčetný úsmev, aj tak tetuškám nerozumiem a smer futbalové ihrisko. Keď tam dorazím cítim lángoše a pivo. Nič iné. Klasika.
Schovám sa do tieňa vysokého topoľa a tvárim sa, že sledujem hodové derby. Miestni to prežívaju kričia, tlieskajú, pískajú....
Nuž sledujem čo sa to tu deje. A zrazu z čista jasna sa pri mne pristaví asi dvojmetrový junák, ktorý má pri sebe žienku ako kabelku - takú malú - asi meter a pol. Vrecková žienka.
On nehýbe ani brvou ale prívesok, živé striebro na mňa s elánom Majstra N vyblafne. "Ahoooooj, ty čo tu robíš? Netušila som, že ťa stretneme okrem práce aj tu u nás v Zapadákove."
Super, mám prvé vodítko, mám ju poznať z práce. Ale kto to je? Eliška? Anka? Barbora? Jasné Barbora! Asi...
Nestíham poriadne odpovedať a vreckový jadrový reaktor s Lurchom (ten tichý vysoký služobník z Adamsovcov) ma už ťahajú k výčapu.
Na moje počudovanie tu majú aj nealko pivo, ale len vo flaši a z viečka sj musím sfúknuť prach. Nevadí.
Po krátkom intermezze na výčape sedíme na lavičke pivného setu a veverička na kofeíne stále hovorí. O práci, o dedine, o sebe, o mužovi. Ja nestíham, všetko sa mi roztápa pred očami ako Dáliho maľba. Vnímam len konštantný príliv slov.
Zrazu netuším ako a už ideme do ich domčeku, teda maminho z manželovej strany, takže spoznávam celú rodinu.
A znovu jedlo, alkohol, koláče....odmietam, slušne. A darí sa mi.
Rodina chce ísť na kolotoče ale párik rázne hovorí, že sa musia venovať návšteve.
Po chvíli si uvedomujem, že v dome sme sami. Len ja, Erika(?) a vysoký jalovec.
A v tom z čista jasna. "Počuj, ja viem aký si, však v robote to o tebe všetci hovoria (*žmurk). My tuto s Róbim (ahá takže Robo!) máme radi také hry."
"Aké?!?"
"No ja sa venujem inému mužovi a on sa len pozerá." Dvojmetrový pivot z NBA sa len nepríčetne usmial. Ja som úprimne nevedel čo si mám myslieť.
Lenka (?) nebola škaredá, dokonca by som povedal že bola správne tvarovaná, pod blúzkou skrývala veľke prsia a pod okuliarmi nevinné dievčenské očká.
Lenže toto je dedina odkiaľ je moja mama, ak sa tu niekto niečo takéto dozvie... moja mama sem nebude môcť vkročiť a babka bude musieť v kostole vymodliť modlitebnú knižku 3 krát hore-dole.
Lenže to už vo mne sa prebúdzal mr.Hyde. Ten čakal na túto príležitosť, ponúka sa ti zážitok, vlhká dierka...
O chvíľu sme už boli v spálni, pod obrazom Márie s Ježiškom. Táňa (?) bola energická aj tu, bozkávala ma ako keby sme boli na treťom rande. A Róbi si sadol do kresla v rohu miestnosti, obidve ruky v kline a úsmev od ucha k uchu.
Okuliare si dala dole, vlasy si dala do copu a bez slov mi rozopla džínsy. Ani neviem ako mi dala dole trenky a začala mi bozkávať okolie mojej pýchy. Usmiala sa na mňa potom na Róbiho a už mi ho brala do úst. Zo žaluďu si spravila lízatko Chupa Chups a mne sa začali pretáčať panenky.
Netrvalo dlho a už môj stoporený penis šikovne brala hlboko do úst ako pornoherečka. Róbi si vytiahol vtáka z tesilákov a honil.
Po chvíli som jej dal dole blúzku a lízal tie nádherné prsia. Krv a mlieko. K tomu malému telu sa vlastne vôbec nehodili ale boli dokonalé. Nevedel som sa ich nabažiť, bradavky ako kameň.
Vkladám ho medzi ne, ona šikovne spúšťa sliny a ja búšim. Nerobí to prvýkrát a smeje sa. Užíva si to ako tie kolotoče.
Je čas ukázať jaskynku. Sama si dáva dole sukňu a nohavičky. Idem ju lízať, ochutnať domáce špeciality. A veru chutí výborne, ako taký paprikáš, jemné mäsko a korenistá paprika.
Chcem byť v nej v tom Róbi skríkne.
"Nem!"
Zamrznem, niečo je zle?
O a na mňa pozrie s rozpačitým úsmevom.
"To je Róbiho jediná požiadavka. Moja pička je len preňho. Ale ty mi ho môžeš dať do análiku."
Nuž, keď inak nedáte!
A veru análik to bol už značne vytrénovaný. Trošku nehy a slín a bol som dnu ako nič. Počujem ako vzdychá a prstuje si ju. Róbi zrýchlil svoje tempo a vidím na ňom, že čo chvíľa bude hotový.
Ja veru mám ešte čas. Pridávam, vonku hrajú Vengaboys tak idem do rytmu. Marika(?) vzdychá do textu. Cítim ako jej každým zásunom idem hlbšie do dierky. Páči sa jej to a ja si užívam túto dedinskú živelnosť.
Po chvíli cítim ako jej stiahne zadok a prstami si tlačí na klitoris. Ticho. A potom výkrik ako na futbale, tak tomu hovorím orgazmus. Trasie sa na mojom penise. Róbi ako na povel strieka rovno jej do úst.
A ja prirážam a pokračujem. Pridávam a po chvíli jej napĺňam riťku mojím krémom. To bude koláčik.
Zrazu je po všetkom, sprcha, modlím sa nech nás nik nevidel a nepočul. Frederika (?) potom pokračuje tak ako predtým, kecá a ja nestíham vnímať.
Ani neviem ako a je večer. Mama volá, že ideme. Lúčim sa s rodinou Róbiho a idem. V aute mi mama zas všetko rozpráva a ja stále rozmýšľam ako sa tá moja kolegyňa volá. Ale jedno viem isto, na tieto hody pôjdem aj o rok.
