Ahojte. Som **Janka**, vášnivá módna návrhárka s nezbednými zelenými očami, vlnitými medovými vlasmi a postavou, ktorá viac hovorí o láske k čokoláde ako k posilňovni, ale vždy som sa vedela obliecť tak, aby to bolo vidieť len ako výhoda :)
Začiatkom roka som sa dostala do prestížneho módneho domu „Élan“. Veľmi som tú prácu chcela, je to naozaj to, čo ma baví, v čom sa vidím... práca, kde sa môžem kreatívne vyblázniť. A ešte k tomu v tíme plnom extrovertov a výstredných osobností.
Už na pohovore sa ma kreatívna riaditeľka, okrem iného, pýtala, či viem šiť aj pod tlakom – "Zvládnem ušiť šaty za noc a ešte sa pri tom usmievať!" odpovedala som sebavedomo. Veď, čo? Pár krát som to už robila na výške a vždy som to zvládla. Tak prečo nie?
Brala som to vtedy len ako takú "btw side question", len takú otázku zo zvedavosti, ale čoskoro som zistila, že schopnosť rýchlo a dokonale vytvoriť niečo nové je tu VEĽKÁ VEC a najvyššie postavené ženy v agentúre majú svoje „súťažné večery“. Teda tak som aspoň počula, ale bolo to akési firemné tajomstvo a vôbec sa o tom verejne nehovorilo a ani ja som žiadne „návrhy“ v tomto smere nikdy nedostala. Hmmm, čo už...
Ale pred pár dňami sa to zmenilo – a tu začína moja story!
Po pol roku v dome si ma kreatívna riaditeľka Andrea zavolala na pravidelný hodnotiaci pohovor, pýtala sa ma, ako sa mi páči práca, či som spokojná, bla bla bla... a zrazu z nej vypadlo, že ma chce povýšiť na vedúcu kolekcie, dať mi tím troch ľudí a rozpočet na novú líniu. Hovorím si WOOW, áno chcem! Konečne, veď makám ako šialená, mám výsledky – zaslúžim si to!
Andrea mi hovorí: „Okej – dohodnuté! A Janka, keď si teraz vedúca kolekcie, budeš s nami súťažiť o „Zlatú ihlui“! Dnes večer u mňa v ateliéri, presne o 20:00 – nemeškaj!“
Hovorím si: „No dobre! Tak ja vám to teda ukážem, dámy a páni!“
Pozvanie som samozrejme prijala a už o tretej som sa vytratila z ateliéra, musím sa predsa pripraviť na večer :)
Nevedela som presne, čo mám očakávať, ani kto všetko tam presne bude, ale po rýchlom spočítaní ľudí na úrovni mojej novej pozície a vyššie mi z toho vyšla skupina 5-6 ľudí – zmiešaná partia najtalentovanejších návrhárov a manažérov.
Sprcha, vlasy, čierne nechty, samozrejme som si dokonale oholila nohy – nejdem tam predsa ako nemotorná študentka. Tentokrát som sa rozhodla pre ultramódny a trochu provokatívny outfit. Čierna sametová podprsenka, strieborné minisukničky, priedušná čierna košeľa s výstrihom až tam... a vysoké čierne šperkové topánky. Vlasy rozpuštěné, smokey eyes a syté vínové pery. Vyzerala som ako budúca hviezda sveta módy. A pohľad na seba v zrkadle – ten som si jednoducho zamilovala :)
Presne o ôsmej som taxíkom prišla pred Andrein ateliér v centre. Na moje prekvapenie už všetci boli tam. Vošla som ako najväčšia diva a všetky pohľady, ženské aj mužské, ma už od prvej sekundy doslova hodnotili a analyzovali. Cítila som ich súťaživosť a zvedavosť. Hovorím si: „Okej Janka, tak toto dnes bude zaujímavé!“
Predstavovať sme sa veľmi nemuseli, poznali sme sa predsa z práce, bola tam Andrea, dvaja hlavní návrhári – Marek a Viktor – a ešte jedna žena s dokonalým drzaním tela, mohla mať okolo 40. Nikdy som ju nevidela osobne, ale hneď som vedela, kto to je – všetci ju volali MADAM – bola to investorka a Andreina mentorka.
Príjemne som sa na všetkých usmiala, ale žiadneho som nijako osobitne neobdivovala ani „neprovokovala“...
Dali mi miesto za veľkým stolom a usadili ma medzi Andreu a Madam. Všetci popíjali prosecco, tak som sa pridala aj ja. Súťaž sa mohla začať: úlohou bolo z materiálov, ktoré boli na stole, vytvoriť za dve hodiny dokonalé večerné šaty. Začala som rozvážne, ale drzo. Skúšala som odvážne strihy a kombinácie, a postupne som si získavala rešpekt ostatných, proste si na mňa museli dávať trošku aj pozor. :) A mňa to samozrejme bavilo! Začala som provokovať, pozerať im uprene do očí pri stole, hrať sa s nôžkami, podchvíľou som si rozopla pár gombíkov na košeli... to sa tým konkurentom páčilo :)
Asi po hodine prvý z účastníkov, mladý stážista, vzdal súťaž, o pár minút na to ďalšia kolegyňa... asi ich to už s nami nebavilo, alebo čo, a oznámili, že idú radšej do baru.
Okej – zostali sme štyria – Andrea, Madam, Marek a JA!
Okolo desiatej som bola podľa hodnotenia hneď za Andreou a atmosféra začínala dostávať tie správne grády. Rozhovory pri stole boli prakticky už len o sláve, peniazoch, spletitých vzťahoch v odvetví, s množstvom brutálnych narážok – na koho iného ako na mňa :) prepletené špinavými žartíkmi a vymyslenými historkami z prezílií.
Dali sme si krátku pauzu a mňa nenapadlo nič lepšie, ako zbehnúť na wécko a zbaviť sa podprsenky a sukničiek. Rýchlo som si ešte upravila make-up, prefúkala vlasy...
Vošla som späť do ateliéra a pohľady všetkých troch ma okamžite prebodli. Museli hneď spozorovať, že nemám podprsenku – moje tvrdé bradavky cez priedušnú košeľu svietili ako dva body svetla.
„No dobre, dámy a pán, ideme do finále!“ zahlásila Andrea.
Postavila som sa oproti Markovi a upreným pohľadom som mu jasne naznačila, že končí! Hneď som predstavila svoj model – odvážne šaty so strmým výstrihom a vyrezaným chrbtom. Značne mu to zamotalo hlavu a jeho vlastný návrh vyzeral náhle veľmi bezpečne a nudne. V ďalšom kole som ešte vylepšila detail, ale Madam s Andreou prišli s tak dokonalými kúsokmi, že som sa cítila, že strácam pôdu pod nohami a dostala som sa do pozície, keď potrebujem grandiózny finálny ťah.
Andrea zarazou hovorí: „To máš málo, Janka!“
Ja na to: „Čo ako? Už som použila všetko!“
„Musíš ešte niečo pridať!“ hovorí Andrea.
„Okej!“ odpovedám a v zápätí si rozopnem košeľu, vyzlečiem ju a hodím na stôl k materiálom.
„Stačí?“
Všetci traja akoby zmrzli.
Asi po 10 sekundách vyliezlo opatrne z Madam: „Málo.“
„Okej, ak prehrám – ostanem tu takto do rána a budem vašou živou manekýnkou pre akýkoľvek experiment!“
Bola som si 100% istá, že nemôžem prehrať, môj návrh bol revolučný.
Madam si dopila prosecco, potiahol z elektrónky a sebavedome povedala: „Prehráš, Janka! Ale ak ostanies a budeš nám slúžiť ako múza, BANK je tvoj!“
„Hmm lákavá ponuka, ale ja to vyhrám aj bez toho.“
Posledné hodnotenie však dopadlo inak. Madam a Andrea dali najavo, že ocenia skôr elegantnú jednoduchosť. Prehrala som.
A to znamenalo, že som musela „plniť sľub“.
Predstierala som, že som v rozpakoch, ale v skutočnosti ma to neskutočne nabudzovalo a moje telo už bolo totálne prebudené z tej predstavy.
Madam sa postavila, zobrala výhru z banku, podišla za mňa, rukou mi pohladila vlasy, krk, chytila ma pod bradou a 3 litre hodila predo mňa na stôl.
„Sú tvoje!“
Zobrala som tie prachy a veľmi pomaly som sa postavila. Z boku som dokončila rozopnutie minisukne a pustila som ju na zem. Ukázala som tým bastardom, že na sebe nemám už absolútne nič...
Všetci traja sa len pousmiali – Andrea, Madam aj ten charizmatický Marek. Nahá som podišla ku každému z nich a nechala ich, aby sa dobre pozreli na mňa a pomaly som sa obrátila, aby lepšie videli aj na môj zadok.
Madam podišla ku mne a dostala sa mi k telu, nechala svoj prst skĺznuť po mojom chrbte a zadku tak, aby to všetci mohli vidieť. A ja som len ešte viac prehla chrbt, aby mohli vidieť každú zákrutu môjho tela ešte lepšie.
Madam ma rýchlym chmatom hodila na veľký stôl s látkami a prikázala, aby som tam ležala.
„Si na rade, Marek!“ ukázala na neho.
Ten si okamžite stúpil nadomňa a rýchlo začal bozkávať moje pery a prechádzať rukami po mojom tele. Madam a Andrea si v okamihu dali drinky a s úškrnkom si ma prezerali. Marek ma otočil, Madam odstrčila jeho, posadila ma a v sekunde mi začala vtláčať svoj jazyk do úst. V rukách sa mi zrazu objavili ďalšie dve ruky – ľavú mal Marek a pravú Andrea. Šialene som sa nechala viesť, kým ma Madam držala a doslova ovládala políbaním. Netrvalo dlho a Andrea si ma pritiahla, bleskurýchlo ma otočila, schytila môj zadok a Marek začal zapájať svoje dotyky z druhej strany.
Počas nasledujúcich dvoch hodín ma táto triáda presviedčala, že som ich dokonalou múzou. Lízali mi chrbát, krk, dokonca mi namašili telo olejom, aby každý jeden mohol tvoriť so svojimi dotykmi...
Využívali ma ako dokonalú inšpiráciu. Šepkali mi, chválili ma, pozorovali ma, hladili ma, jemne štípli. Každú chvíľu ma zaujímali iným spôsobom... a ja som od rozkoše vrčala a prevracala oči, bola som ako v extáze.
Keď boli všetci hotoví s tou „tvorbou“, ležala som tam ako dokonale vytvarované dielo, s telom pokrytým stopami oleja, rtienky a šmykmi uhlia. Bola som vyčerpaná, ale príjemne uspokojená... Moje telo bolo celé pokryté ich umeleckým chaosom.
Vstala som a šla do kúpeľne. Ospra-chovala som sa, obliekla do svojich pôvodných šiat a vyšla von.
Všetci odišli, zostala tam iba Andrea, patril jej tento ateliér.
„Ako sa ti páčila súťaž, Janka?“
„Skvelá hra, Andrea, bavila som sa, užila som si to...“
„Naozaj?“ spýtala sa s úškrnkom, pristúpila ku mne a chytila ma zozadu za vlasy.
„Chcem ešte poslednú inšpiráciu!“ prikázala mi.
Klesla som na kolená pred veľkým zrkadlom a ona stála za mnou, pozerala sa na môj odraz a veľmi skoro som mala jej prsty opäť vo svojich vlasech a na tele... po pár minútach plných napätia povedala, že som bola veľmi dobrou vedúcou kolekcie.
Potom ma odprevadila k taxíku a ja som poslušne so svojou prvou (a hádam nie poslednou) večernou výhrou odfrčala domov.
